Málokto z nás si vie predstaviť život bez obrazoviek, kníh či nápisov na uliciach. Pre milióny ľudí na celom svete sú však bránou k informáciám len končeky prstov. Príbeh Braillovho písma nie je len o bodkách na papieri – je to fascinujúci príbeh o tínedžerovi, ktorý odmietol ostať v izolácii, a o systéme, ktorý ešte aj dnes stále poráža aj tie najmodernejšie technológie.
Braillovo písmo nie je jazyk: Je to kód. To znamená, že v ňom možno zapísať akýkoľvek jazyk od slovenčiny až po čínštinu.
Rýchlejšie než oko? Skúsený čitateľ „preletí“ prstami po riadku takmer rovnako rýchlo, ako my vnímame text očami. Dokonca existujú ľudia, ktorí čítajú oboma rukami naraz – každou iný riadok!
Matematika aj hudba: Braillovo písmo nie je len o písmenách. Existuje komplexný systém pre zápis zložitých chemických vzorcov, matematických rovníc a dokonca aj nôt. Nevidiaci hudobníci tak čítajú partitúry pomocou hmatu.
Pôvod a história? Ako sa to začlo
- Vojenské korene: Základom bol pôvodne vojenský systém „nočného písania“, ktorý vytvoril dôstojník Charles Barbier, aby si vojaci mohli vymieňať správy v tme bez svetla.
- Mladý vynálezca: Louis Braille tento zložitý 12-bodový systém zjednodušil na 6-bodovú bunku, keď mal len 15 rokov.
- Osudová nehoda: Braille oslepol ako trojročný v otcovej dielni po tom, čo si nešťastnou náhodou pichol do oka šidlom. Paradoxne, šidlo neskôr používal aj na vytváranie bodiek vo svojom písme.
Braillovo písmo, založené na šiestich vystúpených bodoch, vzniklo v roku 1825
Louis Braille sa začal zaoberať myšlienkou systému písma pre slepých už ako 12-ročný. Vychádzal zo systému zvukov, ktorý používala francúzska armáda na komunikáciu v noci. Jednotlivé zvuky nahradil písmenami a chýbajúce znaky doplnil symbolmi. Prvou knihou napísanou v tomto písme sa stali trojzväzkové Dejiny Francúzska. V roku 1844 nevidiaci na celom svete uznali Braillovo písmo za svoje.
Toto ste možno netušili
Rýchlosť čítania: Skúsení čitatelia dokážu čítať Braillovo písmo takmer takou rýchlosťou akou vidia vidiaci ľudia bežný text. Všestrannosť: Braillovo písmo neslúži len na zápis abecedy. Obsahuje špeciálne kódy pre matematiku, fyziku, chémiu a dokonca aj notový zápis. Vesmírna pamiatka: Na počesť vynálezcu bol jeden z asteroidov pomenovaný 9969 Braille.
Umiestnenie autora: Pozostatky Louisa Brailla sú uložené v parížskom Panteóne medzi najvýznamnejšími osobnosťami Francúzska.
Súčasnosť a technológie
Digitálny Braille: Aj v roku 2026 sa písmo využíva v moderných technológiách prostredníctvom braillovských riadkov (displejov), ktoré v reálnom čase menia digitálny text na hmatateľné body.
Hra: Spoločnosť LEGO pred pár rokmi uviedla špeciálne kocky s Braillovým písmom, ktoré pomáhajú deťom učiť sa hrou.
Spotrebný tovar: Braillovo písmo nájdete povinne na obaloch liekov, ale objavuje sa aj na netradičných miestach, ako sú hracie karty, hodinky či albumy populárnych umelcov. Speváčka Rihanna vydala svoj album Anti s obalom, na ktorom bol text v Braillovom písme.
A čo Braillovo písmo na Slovensku?
Braillovú abecedu upravil a doplnil slovenskými písmenami v roku 1922 zakladateľ a prvý riaditeľ Štátneho ústavu pre slepcov v Levoči Adolf Fryc. Doplnil písmená ä, f, ĺ, ŕ, ó, dz, dž. Rozvojom slovenského jazyka sa následne dopĺňali ďalšie písmená našej abecedy.
SVETOVÝ DEŇ: Každý rok 4. januára (v deň narodenín Louisa Brailla) si svet pripomína dôležitosť tohto vynálezu. Je to pripomienka toho, že aj z malej dielne vo francúzskej dedinke môže vzísť nápad, ktorý dá miliónom ľudí slobodu.
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash
