Pravidelne športujete, posilňujete alebo cvičíte doma, no namiesto lepšej kondície vás trápi bolesť chrbta či kolien? Niekedy sa pri tréningu pridá aj nepríjemný tlak v bruchu. Hoci pohyb zdraviu prospieva, nie každý cvik musí byť vhodný pre každého. Dôležité totiž nie je len to, koľko cvičíme, ale aj ako naše telo pohyb vykonáva a akú záťaž dokáže zvládnuť.
Chodíme do fitnescentier, na pilates, beháme alebo trénujeme doma podľa videí. Sledujeme počet krokov, spálené kalórie aj to, či sa nám podarilo zvýšiť záťaž. Keď však napriek pravidelnému pohybu prichádzajú bolesti, často reagujeme paradoxne – pridáme ďalšie cviky, snažíme sa viac posilniť problematické miesto alebo dúfame, že si telo časom zvykne. Príčina ťažkostí však nemusí spočívať v nedostatku sily či kondície.
Cvik zvládnete, ale vykonáva ho vaše telo správne?
Keď zdvíhame činky nad hlavu, ruky sa dostanú hore, pohyb je dokončený. Na jeho vykonanie však nestačia silné ramená. Dôležitá je aj pohyblivosť hrudnej chrbtice, spolupráca lopatiek s ramenami a stabilita trupu. Ak je pohyblivosť v niektorej oblasti obmedzená, človek môže potrebný rozsah dosiahnuť inak, napríklad výraznejším prehnutím v driekovej chrbtici. To samo osebe nemusí byť chybou ani príčinou bolesti. Podstatné je, ako človek pohyb zvláda, s akou záťažou ho vykonáva a či sa pri ňom objavujú ťažkosti.
„Keď človeka bolí chrbát, prirodzene sa sústredí naň a začne hľadať cviky na jeho posilnenie. Lenže miesto, kde pociťujeme bolesť, nemusí samo osebe vysvetľovať, prečo problém vznikol. Pri pohybe spolupracujú viaceré svalové skupiny a kĺby. Ak je niektorá oblasť menej pohyblivá alebo nezvláda určitú záťaž, telo si môže nájsť iný spôsob, ako pohyb dokončiť. Preto ma pri vyšetrení nezaujíma iba to, či človek dokáže urobiť drep alebo zdvihnúť ruky nad hlavu, ale aj to, ako tento pohyb vykonáva a ako naň jeho telo reaguje,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Monika Šrenkelová, autorka metodiky Correct Body System.
Podobne je to pri drepoch. Jeden človek ich zvládne bez problémov, inému sa pri vyššej záťaži ozve koleno alebo chrbát. Nemusí to znamenať, že drep je pre neho nevhodný. Rozhodovať môže sila, pohyblivosť, predchádzajúce skúsenosti aj to, ako rýchlo záťaž zvyšoval. Jedna technika preto nemusí rovnako vyhovovať každému.
Pri cvičení nemusíte mať stále zatnuté brucho
Pokyn „spevnite stred tela“ počujeme pri drepoch, zdvíhaní činiek aj ďalších cvikoch. Nie každý si ho však vysvetľuje správne. Pri náročnom silovom tréningu má spevnenie trupu svoje opodstatnenie, neznamená to však, že by sme mali udržiavať rovnaké svalové napätie pri každom pohybe. „Mnohí ľudia si pod pevným stredom tela predstavujú čo najsilnejšie zatnuté brucho. Lenže stabilita nie je o tom, aby sme boli neustále v napätí. Inak pracujeme pri pokojnej chôdzi a inak pri zdvíhaní ťažkého predmetu. Pri práci s pacientmi preto sledujem aj súhru bránice, brušnej steny a hrudníka. Dôležité totiž nie je iba to, aké silné svaly človek má, ale aj to, či ich dokáže primerane zapájať a uvoľňovať,“ približuje Šrenkelová.
S fungovaním stredu tela súvisí aj dýchanie. Bránica sa spolu s brušnou stenou podieľa na regulácii tlaku v brušnej dutine a stabilite trupu. Spôsob dýchania a spevnenia svalov preto závisí aj od toho, aký náročný pohyb vykonávame.
Ak pri tréningu opakovane pociťujete nepríjemný tlak v bruchu či panve, nepovažujte ho automaticky za bežnú súčasť posilňovania. Vhodné je znížiť záťaž a pri pretrvávajúcich problémoch vyhľadať odborné vyšetrenie.
Titulné foto ilustračné, zdroj: iStock
