S príchodom teplejších dní sa na Slovensku opäť zvyšuje aktivita kliešťov a spolu s ňou aj riziko ochorení, ktoré tieto drobné parazity prenášajú. Odborníci upozorňujú, že práve jarné mesiace, najmä apríl a máj, patria z pohľadu výskytu kliešťov k najrizikovejším obdobiam v roku. Napriek svojej nenápadnosti môžu kliešte spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, ktoré v niektorých prípadoch zanechávajú aj trvalé následky.
Lekári sa každoročne stretávajú s pacientmi, u ktorých sa po prisatí kliešťa rozvinuli infekčné ochorenia. Najčastejšie ide o lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Obe ochorenia sa v úvodných štádiách môžu prejavovať veľmi podobne. „Najčastejšie sa ako prvé objavia najmä chrípkové príznaky, horúčka, bolesť hlavy a svalov, nevoľnosť, nechutenstvo či iné nešpecifické prejavy,“ približuje chirurg Nemocnice AGEL Handlová MUDr. Dalibor Pružinec.
Kým pri kliešťovej encefalitíde môže po ústupe prvotných príznakov nasledovať druhá, závažnejšia fáza ochorenia, pri ktorej dochádza k postihnutiu centrálneho nervového systému, lymská borelióza sa typicky prejavuje aj charakteristickým kožným príznakom. „Pri borelióze sa na tele objaví začervenanie, ktoré má tvar kruhu a biely stred. Pacienti si často myslia, že sa objaví len v mieste prisatia kliešťa, no môže sa vyskytnúť kdekoľvek na tele a aj migrovať,“ hovorí MUDr. Pružinec.
Čo sa stane, ak sa borelióza nelieči?
Neliečená borelióza môže viesť k poškodeniu kĺbov, nervového systému alebo srdca. Kliešťová encefalitída je zas vírusové ochorenie, proti ktorému existuje účinné očkovanie, no špecifická liečba zatiaľ neexistuje a terapia je len podporná. Približne tretina infikovaných pacientov pritom nemá žiadne príznaky, ďalšia časť prekoná len mierne ťažkosti, no u zvyšných môže ochorenie prepuknúť naplno a spôsobiť zápal mozgu alebo mozgových blán. Odborníci preto zdôrazňujú význam prevencie.
Kliešte sa najčastejšie vyskytujú v oblastiach s vyššou vegetáciou, na okrajoch lesov, v krovinách či vo vysokej tráve. Počas pobytu v prírode je vhodné voliť oblečenie, ktoré zakrýva čo najväčšiu časť tela, ideálne svetlej farby, na ktorej je kliešť ľahšie viditeľný. „Vyhýbať sa miestam s vyšším výskytom kliešťov nie je vždy možné, preto odporúčame najmä vhodné oblečenie a používanie repelentov,“ radí MUDr. Pružinec. Po návrate z prírody by mala nasledovať dôkladná kontrola celého tela, vrátane menej dostupných miest, ako sú slabiny, podpazušie, podkolenné jamky, oblasť za ušami či intímne partie. „Kliešte si vhodné miesto na prisatie hľadajú aj niekoľko hodín, preto je šanca, že ich odhalíme ešte predtým, ako sa pevne prisajú. Pomôcť môže aj sprcha alebo kúpeľ,“ dopĺňa lekár. V prípade, že sa kliešť už prisal, odborníci odporúčajú jeho čo najskoršie a správne odstránenie. „Najbezpečnejším spôsobom je vyhľadať ambulanciu, kde kliešťa odstránia odborne,“ zdôrazňuje MUDr. Pružinec.
Prevencia môže zahŕňať aj podporu celkovej odolnosti organizmu. „Odporúčam doplniť aj vitamíny skupiny B, napríklad B-komplex, a zaujímavosťou je, že repelentný účinok môžu mať aj potraviny ako cesnak či cibuľa,“ uzatvára MUDr. Pružinec. Lekári sa zhodujú, že najúčinnejšou obranou proti kliešťom prenášaným ochoreniam je kombinácia opatrnosti, dôslednej hygieny a v prípade kliešťovej encefalitídy aj očkovania. Pravidelná prevencia môže výrazne znížiť riziko nákazy a ochrániť zdravie aj počas obľúbených jarných a letných aktivít v prírode.
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash
