Slovenský e-commerce patrí medzi dynamicky sa rozvíjajúce a zároveň technologicky vyspelé trhy. Nevyhýbajú sa mu však podvody, ktoré sú s nástupom nových technológií čoraz sofistikovanejšie. Ak ale spotrebitelia dodržujú základné zásady, nemali by sa obávať. Podľa odborníkov je dnes na Slovensku online nakupovanie bezpečnejšie než kedykoľvek predtým. Za vyššou mierou bezpečnosti stojí kombinácia prísnych lokálnych štandardov, aktívnej práce kontrolných orgánov, ako aj technologických riešení zo strany e-shopových platforiem a bánk.
Podvody v online prostredí možno rozdeliť do dvoch základných kategórií. Prvou sú náhodné pokusy o získanie citlivých údajov, ktoré prichádzajú prostredníctvom SMS správ, e-mailov alebo komunikačných aplikácií. Phishing sa zdokonaľuje a v súčasnosti už nejde o ľahko rozpoznateľné správy s chybnou slovenčinou, ale o dôveryhodne pôsobiace komunikácie, ktoré často zneužívajú mená známych dopravcov. Cieľom je prinútiť používateľa kliknúť na podvodný odkaz a zadať svoje údaje. Riziko však výrazne klesá, ak má zákazník prehľad o svojich objednávkach a venuje pozornosť detailom, ako je napríklad doména odkazu či telefónne číslo odosielateľa.
Podvodné e-shopy
Druhou oblasťou sú samotné podvodné e-shopy, kde zákazník nakupuje v dobrej viere, no obchodník nekoná poctivo. V takýchto prípadoch tovar buď vôbec nedorazí, alebo je doručený s výrazným oneskorením, často zo zahraničia. „Základom je overiť si identitu obchodníka, ktorá by mala byť jasne uvedená v obchodných podmienkach a to vrátane IČO a sídla spoločnosti. Čoraz častejšie sa objavujú aj kópie známych e-shopov, ktoré sú na prvý pohľad takmer nerozoznateľné od originálu. Práve preto je dôležité venovať pozornosť detailom, najmä webovej adrese, ktorá býva jedným z najspoľahlivejších indikátorov dôveryhodnosti. Kontrolujte doménu e-shopu a dávajte pozor na podozrivé variácie známych názvov, či netradičné koncovky,“ radí Michal Benatzky zo spoločnosti Upgates, ktorá vytvára platformu pre prevádzkovanie e-shopov.
Advokátka Natália Tunegová z advokátskej kancelárie PETERKA & PARTNERS dopĺňa, že „zákazník by si mal z informácií na webovej stránke alebo v obchodných podmienkach overiť aj to, či za stránkou nestojí neznáma, zahraničná spoločnosť, bez bližšieho popisu a tiež adresu, ktorú obchod uvádza pre vrátenie tovaru. Práve tieto údaje môžu pomôcť identifikovať rizikový subjekt alebo o obchod, pri ktorom môže byť uplatnenie práv výrazne sťažené.“
Bezpečnosť zvyšuje podľa odborníkov aj využívanie overených platobných brán, ktoré obchodníkov preverujú. Naopak, požiadavka na platbu výlučne bankovým prevodom alebo zadávanie údajov o karte do neznámych formulárov by mala vzbudiť zvýšenú opatrnosť. V neposlednom rade platí, že podozrivo nízka cena je často skôr varovaním než výhodnou ponukou.
Fenomén „fantómových“ e-shopov a agresívnej reklamy
V poslednom období sa objavujú aj nové, sofistikovanejšie formy podvodov. Príkladom sú takzvané „fantómové e-shopy“, ktoré nevznikajú s cieľom dlhodobo podnikať, ale rýchlo získať finančné prostriedky od zákazníkov. Takéto weby často využívajú vizuálne atraktívny dizajn a masívnu reklamu na sociálnych sieťach, pričom ponúkajú trendové alebo nedostatkové produkty za zdanlivo výhodné ceny. Po nazbieraní objednávok však z internetu zmiznú. Významnú úlohu v prevencii zohrávajú profesionálne e-commerce platformy, ktoré pri prepojení na platobné brány vyžadujú overenie identity obchodníka, čím podobné praktiky výrazne sťažujú.
Falošné recenzie a umelá dôveryhodnosť
Ďalším trendom je manipulácia so zákazníckymi recenziami. Podvodné e-shopy dnes dokážu vytvárať presvedčivý dojem dôveryhodnosti prostredníctvom falošných hodnotení, ktoré sú často generované umelou inteligenciou alebo prevzaté z iných stránok. Advokátka zdôrazňuje, že manipulácia s recenziami patrí medzi takzvané „dark patterns“, teda manipulatívne prvky online prostredia, ktorých cieľom je ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa v prospech predávajúceho. Nejde pritom len o otázku etiky, ale aj o regulovanú oblasť spotrebiteľského práva.
„Podľa európskej úpravy aj slovenského zákona o ochrane spotrebiteľa musí obchodník pri recenziách transparentne uviesť, či a akým spôsobom overuje, že pochádzajú od ľudí, ktorí produkt skutočne kúpili alebo použili. Ak sú takéto postupy zavedené, obchodník by mali poskytnúť informácie o tom, ako sa kontroly vykonávajú. Taktiež by mal obchodník informovať, ako sa recenzie spracúvajú, napríklad či sa zverejňujú všetky recenzie, pozitívne aj negatívne, alebo či boli tieto recenzie sponzorované, prípadne ovplyvnené zmluvným vzťahom s obchodníkom,“ dodáva Natália Tunegová z PETERKA & PARTNERS.
Spotrebitelia si vedia dôveryhodnosť recenzií overiť aj nezávislými porovnávacími portálmi, kde vedia nájsť overené hodnotenia reálnych zákazníkov, alebo nezávislými recenziami. Absencia hodnotení alebo veľmi krátka história profilu môžu byť varovnými signálmi. Spotrebiteľ môže využiť verejne dostupné zdroje, ako je napríklad zoznam rizikových e-shopov zverejňovaný Slovenskou obchodnou inšpekciou. „Verejné zoznamy môžu byť pre spotrebiteľa dobrou pomôckou, no nemožno ich chápať ako úplný prehľad všetkých problémových obchodov. Skutočnosť, že e-shop na zozname nie je, ešte sama osebe neznamená, že je bezpečný. Je potrebné si obchody overovať aj podľa iných informácií,“ pripomína advokátka Natália Tunegová.
Väčšina e-shopov hrá férovo
Z pohľadu trhu je zároveň dôležité zdôrazniť, že väčšina slovenských e-shopov funguje poctivo a nemá dôvod riskovať svoju reputáciu nekalými praktikami. „Konkurenčné prostredie je silné a dôvera zákazníkov patrí medzi najcennejšie aktíva každého obchodníka. Akékoľvek nepoctivé správanie by sa veľmi rýchlo prejavilo na poklese predaja aj poškodení značky. Online nakupovanie tak pri zachovaní základnej obozretnosti a informovanosti zostávaj aj naďalej bezpečným a pohodlným spôsobom, ako si zaobstarať tovar či služby,“ uzatvára Michal Benatzky zo spoločnosti Upgates.
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash
