Nechať po štvrťstoročí stabilnú kariéru v korporáte a vydať sa na neistú cestu podnikania chce odvahu. Martina Lacková ju našla v krajine, ktorá jej dala dve najväčšie lásky života – manžela a vášeň pre skutočný olivový olej. Cez svoj e-shop búra mýty o tom, že prémiové grécke produkty patria len do darčekových košov. V rozhovore nám prezradila, prečo sa oplatí spomaliť, ako sa buduje dôvera s južanskými farmármi a prečo by sme mali poctivý olivový olej používať každý jeden deň.
Ako sme už naznačili v úvode, Martina Lacková sa venuje výberu kvalitného gréckeho olivového oleja, medu a iných originálnych gréckych produktov. Hovorí, že sa stretáva s producentmi a vyberá to, čo sami potom doma denne používajú. A tak je pre nich dôležitá kvalita, pôvod a poctivý prístup a presne tieto mantinely zohľadňuje aj vo svojom podníkaní. Zároveň verí, že dobrý olivový olej patrí do každodenného bežného života.
Život bez zhonu chutí lepšie. Ak doň pridáte kvalitný olivový olej, bude o kvapku chutnejší…
Mnoho ľudí si z dovolenky prinesie suvenír, vy ste si priniesli biznis plán. Kedy nastal ten moment, keď ste si povedali, že grécky olivový olej nebudete kupovať len pre seba, ale urobíte z neho podnikanie?
Povedala by som, že to nebol ani tak jeden moment, postupne sa to vyvíjalo. Olivový olej pre rodinu a známych sme s Grécka nosili pravidelne už od začiatku našich ciest autom. Momentom pre samotné podnikanie bolo skôr to, že po 25 rokoch v bankovníctve, kde som vystriedala rôzne pozície, som si už v nejakej „štyridsaťpäťke“ povedala, že stačilo.
Školila som v banke investovanie a tam bola moja obľúbená veta: „Preto mám viac pilierov, aby som mohla ísť v päťdesiatke do dôchodku.“ A síce som neodišla do dôchodku, vedela som, že si môžem dovoliť opustiť „istotu korporátu“ a začať podnikať podľa mojich predstáv. Najprv som olej predávala iba v malej kamennej predajni v Košiciach a keď som začala mať dopyty aj z iných častí Slovenska, prišiel nápad s e-shopom. Pôvodne mal byť doplnkom, no už je to naopak.
Začínali ste bez hlbších znalostí o olivovom oleji. Čo bolo na začiatku najťažšie naučiť sa, aby ste sa stali skutočnou odborníčkou?
Čiastočne máte pravdu, že moje znalosti boli oveľa slabšie ako teraz a stále je čo sa naučiť a ešte dlho bude. No vôbec to nebolo ťažké, keďže sa učím s nadšením všetky tieto veci okolo olivového oleja. Ak sa niečomu venujete s láskou a záujmom, tak je to úplne automatické a jednoduché.
Vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach hovoríte, že s gréckymi farmármi sa stretávate osobne. Ako reagujú južanské povahy na podnikateľku zo Slovenska a ako sa v Grécku buduje dôvera v biznise?
Ako všade na svete, aj v Grécku sú ľudia s rôznymi postojmi a povahami. Práve preto vyhľadávam producentov, ktorí majú záujem spolupracovať. Sú farmári, ktorí síce majú dobrý olej, ale nemajú záujem o export mimo Grécka a s tými sa spolupracuje ťažko. Súvisí to, samozrejme, aj s legislatívou. Všeobecne reagujú ale veľmi pozitívne, pretože vedia, že kvalitný olivový olej je niečo, čo by malo ísť do sveta a mali by o ňom ľudia čo najviac vedieť. Dôvera v biznise sa všade na svete asi buduje práve aj osobnými stretnutiami. Na začiatok určite, aspoň u mňa.
Slovenský trh je zaplavený lacnými olejmi zo supermarketov. Ako vysvetľujete zákazníkom, v čom je rozdiel a prečo sa oplatí priplatiť si za kvalitu priamo od farmára?
Veľa o tom píšem na sociálnych sieťach, na mojej web stránke a som rada, keď sa zaujímajú, pýtajú. Ak sa niekto opýta, dokážem na túto tému rozprávať nekonečne dlho. Kto sa nepýta, toho nepresviedčam. Viem, že nevyžiadaná rada aj tak nepadá na úrodnú pôdu. Viac ma však trápi to, že vidím v supermarketoch aj naopak predražené oleje, ktoré svojou cenou vzbudzujú dojem, že sú kvalitné. Minule som dostala od jedného zákazníka otázku, že prečo sú moje oleje také lacné. Takže vidíte, aj tá cena je relatívna.
Zamilovala sa do Grécka aj do svojho muža na rovnakej ceste autobusom a po rokoch našla odvahu opustiť svet tabuliek a korporátu.
To je zaujímavé zistenie. Poďme ešte naspäť do Grécka. Je láskou vášho života? A pred koľkými rokmi sa to vlastne začalo?
Grécko som spoznala v tej istej chvíli ako môjho manžela. Vlastne sme sa tam zoznámili. Takže dve lásky môjho života naraz. A nie, nie je to Grék, je to Slovák – to je častá otázka. Nuž a kedy to bolo? V roku 1997. Na spoločnom autobusovom zájazde do Grécka. A odvtedy je Grécko naše takmer každý rok, prestávka asi iba vtedy, keď boli naše deti príliš malé, teraz už aj viackrát za rok.
Veľa vecí totiž v živote nie je o tom, že naozaj musíme.
Martina Lacková
Ktorý grécky zvyk alebo prístup k životu sa snažíte najviac prenášať do vášho bežného dňa na Slovensku?
SIGA-SIGA = pokojne, bez zhonu, všetko má svoj čas – samozrejme, s mierou. Ja som vždy dôsledná v plnení si povinností, no už oveľa viac rozlišujem, čo je naozaj dôležité, čo počká a čo potrebné vôbec nie je. A ak si to uvedomujem, naozaj sa takto žije pokojnejšie. Veľa vecí totiž v živote nie je o tom, že naozaj musíme.
Ktoré miesto v Grécku je pre vás to NAJ?
K srdcu nám najviac prirástol ostrov Korfu, ten je takmer ako náš druhý domov. Tam to poznáme, vieme kam ísť nakúpiť, kam oddýchnuť, máme tam známych, kde vieme aj kedykoľvek bývať, posedieť s nimi, zásobujú nás produktmi zo svojej farmy, nabalia nás až domov a do zásoby, raz sme mali zemiaky na celú zimu. (úsmev)
Vášeň vám pomôže prekonať každú prekážku.
Martina LackovÁ
Ak by ste mali dať jednu radu človeku, ktorý má vášeň pre nejaký produkt a uvažuje, že si kvôli nemu založí e-shop, čo by to bolo?
Čokoľvek chcete urobiť, hlavne začnite. Nie je potrebné veľké plánovanie, lebo aj tak sa veci vyvíjajú po svojom. Jednoducho začať, vystúpiť na prvý schodík a potom ďalší a ďalší. Vášeň vám pomôže prekonať každú prekážku. Samozrejme, počítajte s tým, že to nebude hneď o zarábaní a veľkom biznise.
Rozprávala sa Martina Baumann, zdroj foto: archív M.L.
