Záver roka otvára otázku, zladenia očakávaní s vlastnými možnosťami.
Takmer tretina ľudí na Slovensku pociťuje stres často, ďalších 37 percent ho zažíva občas. Medzinárodné dáta zas hovoria, že pocit vyhorenia uvádza takmer polovica respondentov generácie Z a mileniálov.V období uzatvárania pracovných projektov a pribúdajúcich predsviatočných povinností sa do popredia dostáva otázka, ako zosúladiť očakávania okolia s vlastnými kapacitami. Slovenská asociácia koučov (SAKo) preto otvára tému vlastných potrieb, osobných hraníc a priestoru na oddych.
Dokončiť úlohy v práci, zabezpečiť chod domácnosti, byť k dispozícii blízkym a popritom myslieť na prípravy na sviatky. Záver roka môže priniesť súbeh očakávaní, medzi ktorými sa vlastné potreby ľahko dostanú na posledné miesto. Októbrové zverejnenie výsledkov prieskumu WIN/Go4insight potvrdzuje, že stres je na Slovensku bežným javom. Veľmi alebo pomerne často ho pociťuje 30 percent ľudí a ďalších 37 percent občas. Častý stres uvádza 37 percent žien a 23 percent mužov.
Témou stresu sa zaoberá aj Európsky parlament, ktorý 6. októbra 2026 prijal uznesenie s odporúčaniami Európskej komisii o psychosociálnych rizikách, strese a duševnom zdraví pri práci. Žiada v ňom posúdenie existujúcich pravidiel a podľa výsledkov ďalší legislatívny návrh. Rozsah záťaže naznačujú aj globálne výsledky prieskumu Deloitte, predstavené v októbrovej analýze. Na vzorke viac než 22 500 ľudí zo 44 krajín uviedlo pocit vyhorenia 47 percent respondentov generácie Z a 45 percent mileniálov.
Čie očakávania sa snažíme naplniť?
Pod tlak sa môžeme dostávať aj vtedy, keď prijímame ďalšie povinnosti bez toho, aby sme sa zastavili pri vlastných potrebách. V pôvodne príjemných prípravách na sviatky potom môže prevládnuť pocit, že treba všetko stihnúť a nikoho nesklamať. „Každé ‚áno‘ povinnosti, ktorá nás vnútorne vyčerpáva, môže znamenať ‚nie‘ vlastnému pokoju. Preto má význam položiť si otázku, koho očakávania sa vlastne snažíme naplniť. Sú skutočne naše, alebo patria niekomu inému? Keď si spíšeme, čo všetko podľa nás musíme do sviatkov stihnúť, môžeme pri každej položke preskúmať, či je naozaj nevyhnutná, či ju môže prevziať niekto iný, prípadne čo by sa stalo, keby sme ju tento rok vynechali,“ vysvetľuje Daša Polievková zo Slovenskej asociácie koučov (SAKo).
Dôkladnejšie prehodnotenie dáva stanoveniu hraníc konkrétnu podobu. Môže viesť k rozdeleniu príprav v domácnosti, zjednodušeniu programu či vypusteniu povinnosti, ktorú udržiavame najmä zo zvyku. Uvoľnený čas potom môže patriť tomu, čo nám v každodennom zhone chýba. „Čo najhoršie by sa stalo, keby tieto sviatky neboli dokonalé, ale boli pokojné? A čo môžeme získať tým, že nepodľahneme tlaku? Aj tieto otázky pomáhajú pomenovať, čomu chceme venovať svoju energiu a kde si potrebujeme nastaviť hranice,“ dopĺňa koučka zo SAKo.
Priestor na oddych sa začína v každodennosti
Pohľad skúsenej koučky na zvládanie jesenného obdobia zahŕňa aj jednoduché činnosti, pri ktorých môže človek na chvíľu vystúpiť z kolotoča plánovania a povinností. „Tvorba bez očakávaní. Vyrezávanie tekvice, viazanie venca, kreslenie či čmáranie farbami nemusia priniesť dokonalý výsledok. Stačí, ak uvoľnia napätie a upriamia pozornosť na prítomný okamih, čím prispejú k radosti. Otázka znie: Kedy sme naposledy tvorili len pre radosť, bez hodnotenia výsledku?“
Pomôžu lepšie návyky a rituály
Denné svetlo a krátka prechádzka: V nabitom programe môže mať miesto aj niekoľkominútový pobyt vonku počas svetlej časti dňa. Pohyb má zodpovedať veku, možnostiam a okolnostiam. Aj krátka prechádzka môže byť príležitosťou prerušiť prácu a na chvíľu venovať pozornosť okoliu. Dopriať si pokojnejší večer. Súčasťou prechodu k oddychu môže byť stlmenie osvetlenia a odloženie obrazoviek pred spaním. Priestor, ktorý inak vypĺňa telefón, môže patriť upokojujúcej činnosti podľa vlastného výberu.
Rituál ukončenia dňa: Šálka bylinkového čaju, teplý kúpeľ, denník alebo niekoľko pokojných výdychov môžu vytvoriť pravidelný bod medzi povinnosťami a odpočinkom. Podstatné je nájsť pre seba niečo, čo prináša pokoj a uvoľnenie.
Od otázok k vlastným rozhodnutiam
Cieľom vyššie uvedených aktivít je uvedomiť si, ako sa skutočne máme, čo potrebujeme a aké zmeny chceme vo svojom fungovaní urobiť. „Zastavili sme sa v posledných dňoch, aby sme sa opýtali sami seba, ako sa skutočne máme? Prežívame prítomnosť, alebo len odškrtávame nekonečný zoznam úloh? Počúvame signály svojho tela, alebo únavu prebíjame kofeínom a hnevom na seba? Odpovede môžu ukázať, kde nám chýba priestor pre vlastné potreby,“ približuje Daša Polievková zo SAKo.
Blížiace sa sviatky a hektické obdobie tak môžu byť aj príležitosťou pomenovať, čo chceme zažívať a čomu venujeme čas. Rozhovor o očakávaniach môže začať u nás samých a pokračovať s ľuďmi, s ktorými prípravy aj sviatky zdieľame. „Najkrajším darom, ktorý môžeme sebe a svojim blízkym v tomto období dať, je naša prítomnosť a vnútorný pokoj. Má význam zamyslieť sa nad tým, koľko energie venujeme dokonale upratanému bytu, darčekom či nachystaným stolom a koľko jej zostáva na spoločné chvíle,“ uzatvára Daša Polievková zo Slovenskej asociácie koučov.
Titulné foto ilustračné, zdroj: Unsplash
