Kedysi sme ich vnímali ako drahý experiment, dnes sú funkčným riešením, ktoré zachraňuje slovenské domy pred prehrievaním. Bývalý finančný analytik Branislav Siklienka vymenil tabuľky za zeleň a dnes učí Slovákov, ako si zo strechy urobiť vlastnú klimatizáciu aj oázu pokoja. V rozhovore prezradil, prečo vás „lacná“ firma môže vyjsť draho, či na streche dopestujete paradajky a ako zvládnuť realizáciu svojpomocne.
Zelená strecha nie je bezúdržbová, ale váš dom vám za ňu poďakuje. Vieme, ktoré rastliny neprežijú slovenskú zimu a kde v Bratislave nájdete najlepšiu inšpiráciu.
Ako ste sa dostali k zeleným strechám? Robil ich predtým vôbec niekto na Slovensku?
Postupne. Pôvodne som pôsobil vo finančnom sektore ako finančný analytik, ale časom mi to prestalo dávať zmysel. Po vyhorení som sa začal sa venovať realizácii záhrad. Zlom nastal, keď som začal v roku 2017 chodiť na zahraničné konferencie. Tam som prvýkrát videl, ako fungujú zelené strechy v krajinách, kde sú častou súčasťou miest. Postupne som sa rozhodol venovať sa tomu naplno – od realizácií až po šírenie osvety. Aj preto vznikla Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru, ktorej cieľom je dostať tieto riešenia viac do praxe a do myslenia ľudí. Realizácie zelených striech realizujeme na Slovensku a Česku spoločnosťou Rufusen.
Tento trend k nám prišiel skôr zo zahraničia, kde Nemci či Rakúšania už mali takéto strechy predtým. Boli aj pre vás akýmsi vzorom, aby ste zelené strechy predstavili čo najviac Slovákom?
Áno, jednoznačne. Práve zahraničie bolo pre mňa veľkým impulzom, pretože som bol na mnohých exkurziách, alebo v porote súťaže “Zelená strecha roku” v Česku. Keď sa pozriete na krajiny ako Nemecko, Švajčiarsko či Rakúsko, tam zelené strechy neriešia ako novinku alebo dizajnový doplnok. Sú súčasťou stavieb už desiatky rokov. Napríklad v Nemecku pribudne ročne osem miliónov metrov štvorcových vegetačných striech a v Rakúsku jeden milión. V Nemecku začali so zelenými strechami najmä kvôli manažmentu zrážkovej vody. Čiže bolo to najmä funkčné riešenie.
A práve to som chcel priniesť, viac osvety aj na Slovensko. Baví ma šíriť osvetu a inšpirovať ľudí k zmene prostredníctvom mojej práce. Najmä v posledných rokoch pociťujeme zmenu klímy výraznejšie a zelené strechy sú jedným z adaptačných opatrení, ktoré zlepšujú kvalitu života v mestách, najmä počas horúcich letných dní.
Môžete teda konštatovať, že aj u nás si našli svoje miesto a chápeme zmysel zelených striech.
Áno, ten posun je v posledných rokoch viditeľnejší. Avšak stále nám chýba konkrétny a merateľný plán, ako adaptovať Slovensko na klimatickú zmenu. Rámec, ktorý by systémovo riešil, v ktorých oblastiach je potrebné zelené strechy inštalovať. Ešte pred pár rokmi boli zelené strechy skôr okrajová téma. Dnes sa o nich hovorí čoraz viac. Nielen medzi odborníkmi, ale aj medzi ľuďmi, ktorí stavajú dom alebo rekonštruujú. Avšak stále pociťujem, že je to investícia, ktorá sa dá ľahko vyškrtnúť. Pritom v lete dokáže ochladiť interiér o niekoľko stupňov, či predĺžiť životnosť hydroizolácie, čo sú hmatateľné finančné či zdravotné efekty.
Naozaj sa aj v praxi o zelených strechách viac hovorí a uvažuje? Rozmýšľajú nad nimi investori vôbec pri stavbe nového domu či rekonštrukcii?
Dnes už je situácia lepšia ako v roku 2017, keď som so zelenými strechami začínal. Architekti zelené strechy navrhujú oveľa viac. Je to prvý krok k tomu, aby sa klient pre riešenie nadchol a potom je cesta k vegetačnej streche jednoduchšia. Problémom môže byť jedine rozpočet, kedy sa pri stavbe alebo rekonštrukcii míňa rýchlejšie, ako sme plánovali. Pričom cena zelenej strechy sa pohybuje v cenách priemernej dlažby. Zelenú strechu môžete mať už od zhruba 45 eur bez DPH na meter štvorcový.
Mnoho ľudí sa možno obáva náročnej údržby. Najmä ak máme horúce letá, ktoré môžu vôbec takúto strechu aj zničiť? Aká je prax?
To je veľmi častá obava. Mnohí ľudia si pod zelenou strechou predstavia klasickú záhradu, o ktorú sa treba pravidelne starať – polievať, kosiť, riešiť každú zmenu počasia. V skutočnosti to nie je tak, čo sa týka najbežnejších extenzívnych zelených striech. Pri týchto typoch zelených striech, ktoré sú postavené na rastlinách schopných prežiť aj v náročných podmienkach, ide o jednoduchú údržbu. Počas roka je potrebné dvakrát pretrhať náletovú burinu a aspoň na jar strechu zahnojiť špeciálnym hnojivom. Čo sa týka horúcich liet. Ak príde veľmi dlhé obdobie bez zrážok, je dobré zelenú strechu ad hoc zavlažiť. My sa snažíme už po skúsenostiach používať druhy rozchodníkov (sedum), ktoré sú odolnejšie na dlhšie suchá.
Čo vnímam, ako väčší problém, je rozšírenie predaja kobercov, ktoré obsahujú vysoký podiel tzv. “sedum hispanicum”, ktoré je veľmi nestabilné a po vlhkých zimách dochádza k jeho totálnemu odumretiu alebo veľkým výpadkom. Na to si treba dávať veľký pozor, pretože strecha sa už väčšinou nedá vrátiť do pôvodného zeleného stavu.
Akým chybám sa preto vyvarovať, ak sa pre zelenú strechu rozhodnem? Čo vôbec na ňu nepatrí? A je vôbec vhodná na každý typ stavby?
To je veľmi dôležitá otázka, pretože práve tu sa rozhoduje, či bude zelená strecha fungovať dlhodobo alebo bude zdrojom problémov. Najčastejšia chyba je, že sa o nej začne uvažovať príliš neskoro. Nepočíta sa s dostatočnou statikou. Existujú aj tzv. “odľahčené” vegetačné strechy, ale niekedy sa stáva, že ani takýto typ zelenej strechy nie je možné inštalovať.
Ďalej sa podceňuje najmä faktor zmenenej klímy. Zažívame dlhšie obdobia horúčav bez zrážok. Preto je potrebné navrhovať a realizovať vegetačné strechy s vyššou vrstvou substrátu a rastlinami, ktoré sú odolnejšie na nové podmienky.
Treba si dobre vybrať aj realizátora vegetačnej strechy, ktorý má dostatok referencií a vie odpovedať na bežné otázky, ako napríklad: ako si preveriť strechu či netečie? Čo sa bude diať, ak strecha začne zatekať. Alebo si vypýta projekt statiky. Opýta sa na vek hydroizolácie, atď. Prvým signálom, že realizátor je neskúsený, môže byť aj veľký rozdiel v cene, v porovnaní s konkurenciou.
Dá sa na zelenej streche pestovať napríklad aj zelenina? Je na to vhodná?
Na zelenej streche sa dá pestovať aj zelenina, ale nie na každej. Závisí to najmä od statiky strechy. Takáto strecha má hrubšiu vrstvu substrátu, vyššiu hmotnosť a počíta sa pri nej s pravidelnou starostlivosťou a zavlažovacím systémom. Väčšinou sa s pestovateľskými strechami počíta už pri návrhu samotnej stavby. U nás na Slovensku neviem o žiadnej, čisto pestovateľskej, ale napríklad v Paríži je jedna, ktorá má 14-tisíc metrov štvorcových.
A zásadná otázka, ktorá čitateľov určite bude zaujímať: Viem si zelenú strechu urobiť aj sám?
Áno, zelenú strechu si vie človek urobiť aj svojpomocne. Aj na našom webe máme manuál, ako si spraviť krok po kroku zelenú strechu. Prevedie celým procesom krok za krokom, od skladby až po samotnú výsadbu a údržbu. Všetky potrebné materiály máme k dispozícii v eshope. Je však dobré najprv skonzultovať statiku a tiež poradíme, ktoré materiály a v akých objemoch je potrebné objednať, aby pri svojpomocnej realizácii nič nechýbalo.
Akú potom najčastejšiu chybu robia ľudia, keď uvažujú o zelenej streche? S čím ste sa za tie roky stretli?
Asi najčastejšou chybou je, že si myslia, že zelená strecha je bezúdržbová. Častokrát im to povedia aj samotné realizačné firmy. Následne sa strecha preburiní a ťažko sa dáva do pôvodného stavu. Preto je potrebné transparentne komunikovať všetky informácie o vegetačnej streche, postupe realizácie, ako aj o samotnej údržbe.
Aké najkreatívnejšie využitie strechy ste na Slovensku doteraz videli?
U nás je zaujímavou pobytovou strechou zelená strecha na obchodnom centre Nivy. Môžete tam vidieť rôzne typy zelených striech – klasickú rozchodníkovú, biodiveznú, pestovateľskú, záhradu so vzrastlými stromami, kríkmi a trvalkami, gril zónu, zónu pre deti či športovcov. Je to ukážka, ako sa dá pristupovať k strechám, keď popustíme kreatívu a nezasypeme ich štrkom, ale hľadáme ich potenciál a funkčné alebo ekologické využitie.
ZELENÉ STRECHY: Benefity a viac než len estetický doplnok
Branislav Siklienka hovorí:
Ochladenie domu aj okolia: Zelená strecha dokáže znížiť teplotu v interiéri aj o niekoľko stupňov, resp. oddialiť prehrievanie domu o niekoľko hodín. Napríklad u nás, na desaťročnom dome to znížilo interiérovú teplotu z 29 stupňov na 26. Tým pádom menej využívame klimatizáciu. Zelená strecha ochladzuje aj okolie budovy. Tým, že dochádza k odparovaniu vody, dochádza k výmene tepla a ezníženiu efektu tepelného ostrova (sálajpce teplo z budov počas horúcich období).
Zadržiavanie dažďovej vody: Pri prívalových dažďoch voda neodtečie okamžite do kanalizácie, ale sa zadrží v streche a postupne sa uvoľňuje. Tak sa znižuje riziko záplav, preťaženie kanalizácie a zníženia pravdepodobosti škod na majetku.
Dlhšia životnosť hydroizolácie: Zelená strecha chráni hydroizoláciu pred UV žiarením, extrémnymi teplotami a mechanickým poškodením. Hydroizolatéri uvádzajú, že takto je možné predĺžiť životnosť hydroizolácie až dvojnásobne.
Nový pobytový priestor: Zo strechy sa môže stať záhrada, terasa alebo priestor na cvičenie. Využíva sa to najmä pri budovách, ktoré majú menší pozemok a potrebujú si zväčšiť pobytovú ploch, kde môžu tráviť čas. Tiež toto využitie môžeme vidieť aj pri administratívnych budovách či obchodných centrách.
Rozprávala sa Martina Baumann, foto: archív B.S.
