Ozdobné svetielka, nabíjačka k lacným slúchadlám, elektronická hračka, jednorazová e-cigareta. Stoja pár eur, preto pri kúpe veľmi neváhame. Keď prestanú fungovať, kúpime nové. Čo sa stane so starými, väčšinou neriešime.
Medzinárodný deň elektroodpadu, ktorý sme si pripomenuli 14. októbra, sa tento rok venoval práve tomuto javu. Platforma WEEE Forum združujúca organizácie zodpovedné za zber a spracovanie elektroodpadu ho nazýva fast tech: malé a lacné zariadenia, ktoré sa kupujú často a nemusia dlho vydržať, podobne ako rýchla móda.
Podľa prieskumu WEEE Forum medzi vyše 10-tisíc respondentmi v 12 európskych krajinách (Slovensko medzi nimi nebolo) vlastní aspoň jeden takýto výrobok 87 % opýtaných a 78 % si nejaký kúpilo za posledný rok. Keď zariadenie prestane slúžiť, 29 % ľudí ho odloží doma. Približne pätina uvádza, že aspoň časť takýchto zariadení vyhodila do zmesového odpadu, a podobný podiel ich dal do kontajnera na plasty. Pritom nejde len o neznalosť: 83 % opýtaných vie, že tieto výrobky obsahujú elektroniku. Najčastejšie vysvetlenie je zvyk.
Menej kovov, viac plastov
Z pohľadu spracovateľa elektroodpadu vidíme, že sa mení aj samotné zloženie odpadu. Zariadenia sú ľahšie, obsahujú menej kovov a viac plastov. Ich zber a spracovanie nás stojí viac a zároveň výnosnosť je menšia. Pribúda lacná elektronika od niektorých internetových predajcov, často z krajín mimo Európskej únie: nabíjačky, hračky, minispotrebiče. Tie sa rýchlo pokazia a o chvíľu končia v odpade. Veľký spotrebič ľudia na zberný dvor odnesú automaticky. Pri drobnostiach to tak nie je. Časť z nich skončí v komunálnom odpade, lebo ich nie vždy vnímame ako elektroodpad. Preto sa snažíme ľudí edukovať.
Malá batéria, veľký problém
Samostatnú kapitolu tvoria zariadenia so zabudovanou lítiovou batériou: drobné spotrebiče, ozdobné svetielka, elektronické cigarety. Poškodená batéria môže v domácnosti rýchlo spôsobiť požiar. K nám do ARGUSSu sa tiež často dostanú batérie, ktoré už poškodené sú a vtedy hrozí požiar aj u nás. Skladujeme ich preto osobitne, aby sme riziko čo najviac znížili. S týmto problémom nie sme sami. Podľa zistení WEEE Forum uviedlo 36 % prevádzkovateľov v oblasti elektroodpadu, že v ich prevádzkach vznikol za posledný rok požiar súvisiaci s batériami. Špecifickým príkladom sú elektronické cigarety. Obsahujú batérie a ďalšie komponenty, ktoré sa z malého zariadenia ťažko oddeľujú. Ich rozoberanie a získavanie využiteľných materiálov je preto veľmi komplikované.
Recyklácia naráža na ekonomiku
Pri elektroodpade sa často hovorí o tom, koľko materiálov dokážeme získať späť. Menej sa už diskutuje o tom, že kvalita výsledku závisí aj od konštrukcie výrobku a možností jeho spracovania. Najčistejšie druhotné suroviny dokážeme spravidla získať pri ručnom rozoberaní zariadení. Pri veľkom množstve drobných výrobkov však takýto postup nemusí byť technicky ani ekonomicky efektívny. Náklady na spracovanie rastú, zatiaľ čo jednotlivé zariadenia obsahujú menej využiteľných materiálov. To je jeden z paradoxov fast tech. Výrobok môže byť lacný pri kúpe, no jeho zodpovedné spracovanie po skončení životnosti vôbec nemusí byť ekonomicky výhodné.
Do budúcnosti budú výzvou aj ďalšie prúdy odpadu. Postupne sa objavujú fotovoltické panely, ktoré dosahujú koniec svojej životnosti. Ich množstvo bude rásť a bude potrebné zabezpečiť, aby sa z nich čo najviac materiálov vrátilo späť do obehu.
Kam s elektronikou, ktorú už nepotrebujeme
Pred vyhodením sa oplatí položiť si dve otázky: či sa dá zariadenie opraviť a či nám bude kvalitnejší kus slúžiť dlhšie. Ak už zariadenie nepotrebujeme, odovzdajme ho na zbernom dvore alebo na zbernom mieste, prípadne využime spätný zber u predajcu. Elektroodpad nepatrí do komunálneho odpadu ani do kontajnera na plasty, a to ani pri najmenších kúskoch, od nabíjačiek a káblov po hračky a svetelné dekorácie.
Autor: Martin Madaj, konateľ spoločnosti ARGUSS, ktorá sa venuje odpadovému hospodárstvu a spracovaniu elektroodpadu
