Prieskum XTB: Polovica Slovákov volí kratšiu cestu či lacnejšiu destináciu, len štvrtine plány zdražovanie nezmenilo.
Drahší benzín, nafta či letecké palivo, ako i vyššie ďalšie výdavky výrazne ovplyvňujú to, ako Slováci uvažujú o tohtoročných letných dovolenkách. Len niečo vyše štvrtiny opýtaných v exkluzívnom prieskume XTB – Dovolenky 2026* prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos hovorí, že zdražovanie ich dovolenkové plány nijako nemení. Pre polovicu Slovákov zdražovanie znamená aj kratšiu dovolenku či lacnejšiu destináciu. Analytici XTB sa pozreli, ako sa reálne zmenili náklady na cestách po Európe, ktorú väčšina Slovákov preferuje. S akou prirážkou treba rátať pri leteckej doprave? A kde dovolenkárom pomôže silnejšie euro?
Tohtoročná letná sezóna sa odohráva na pozadí bezprecedentných udalostí na Blízkom východe, najmä eskalácie napätia s Iránom a uzavretia strategických obchodných trás, akou je Hormuzský prieliv. Tieto faktory radikálne ovplyvňujú globálne energetické trhy a následne aj peňaženky slovenských turistov smerujúcich na letnú dovolenku. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch sme v súvislosti s dovolenkami riešili primárne infláciu v turistických centrách a kurzové výkyvy voči euru, leto 2026 sa jednoznačne nesie v znamení skokového zdražovania a volatility cien benzínu, nafty aj leteckého paliva.
Takéto sú dáta
A čo potvrdili výsledky prieskumu XTB? (pozn. red.: Dovolenky 2026* prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos, vzorka = 1 050)
- Zhruba polovica Slovákov jednoznačne reaguje pri plánovaní letnej dovolenky na cenový vývoj: 23 % hovorí, že pôjde na kratšiu dovolenku či do bližšej destinácie, 26 % si vybralo lacnejšie miesto oddychu; zdražovanie plány nijako nezmenilo iba u 26 % opýtaných a dovolenkovať v lete neplánuje 24,5 % respondentov.
- Regionálne vyčnieva jednoznačne Bratislava, kde viac ako tretina (35 %) hovorí, že ich dovolenkové plány sa nijako nemenia; na opačnej strane je Trnavský kraj, kde až 25 % respondentov nemá v plánoch toto leto žiadne cestovanie.
- Bratislavčania a ľudia z väčších miest sú voči zdražovaniu výrazne odolnejší a zároveň viac pripravení zaplatiť za dovolenku vyššie sumy než vlani; z pohľadu veku najmenej zdražovanie vyrušuje generáciu nad 54 rokov (31 %).
- Spôsob platenia v zahraničí má jasný profil: takmer 60 % sa spolieha na platobnú kartu, 22 % si radšej mení peniaze vopred v banke a takmer 13 % vyberá hotovosť z bankomatov na mieste, čo sa môže ukázať ako drahá možnosť pri vysokých poplatkoch za výber.
A čo pohonné hmoty?
- Veľkoobchodné ceny benzínu aj nafty v Európe sú aktuálne zhruba o dve tretiny vyššie než pred vypuknutím krízy na Blízkom východe.
- Slovensko zaznamenalo medziročne výrazný nárast cien pohonných hmôt: benzín zdražel o 15,4 % a nafta o 18,3 %.
- Pri pohľade na ceny nafty u susedov sa okrem Poľska (1,467 EUR/l) a Česka (1,584 EUR/l) oplatí tankovať aj doma na Slovensku (1,648 EUR/l). Pri ceste autom do Chorvátska a späť zaplatí slovenská rodina za palivo tento rok približne o 24 až 30 EUR viac než vlani. Pri dlhších trasách do Talianska či Španielska sa dodatočné náklady pohybujú približne v rozmedzí 40 až 96 EUR v závislosti od typu paliva, vzdialenosti a tranzitných krajín.
Letecká doprava
Veľkoobchodná cena leteckého kerozínu sa približne zdvojnásobila, reálny výpadok dodávok z Blízkeho východu (cca 15 % európskej spotreby) sa však darí nahrádzať a obavy z nedostatku sa zatiaľ nepotvrdili. Letenky hlavnej sezóny zdražejú menej, než by zodpovedalo rastu spotových cien paliva, a to vďaka zaisteniu (hedgingu) najväčších dopravcov. Ryanair má 80 % spotreby FY27 zaistených na približne 67 USD/barel.
Pre štvorčlennú rodinu mieriacu letecky do Grécka, Turecka či Egypta môže čistý vplyv zdraženia kerozínu predstavovať 120 až 200 EUR navyše na letenkách, zatiaľ čo pri dovolenke autom predstavuje priemerné navýšenie odhadom len 10 až 12 EUR na osobu. Vyššie vstupné náklady sa premietnu aj do cien dovoleniek na sezónu 2027, pretože aerolinky budú fixovať drahšie kontrakty na palivo; prenos do cien pohonných hmôt je, naopak, oveľa priamočiarejší a v prípade deeskalácie nemožno vylúčiť ani ich pokles zo súčasných hodnôt.
Kurzy a inflácia: Kam sa to oplatí
Najväčšie medziročné zlacnenie zaznamenala Ázia: spotrebný kôš v eurovom vyjadrení klesol v Japonsku o 10,82 % a v Južnej Kórei o 11,31 %, čo je spôsobené výrazným oslabením jenu (-12,0 %) a wonu (-13,6 %) voči euru.
Lacnejšie sú tento rok pre Slovákov aj Nový Zéland (-1,67 %), Taiwan (-4,06 %) a Kanada (-0,74 %). Vo Švajčiarsku a Švédsku zostáva navyše inflácia iba na úrovni 0,5 %, čo je z celej vzorky najnižšia hodnota.
Najviac, naopak, zdraželi dovolenky v Maďarsku (+16,94 %), Brazílii (+14,01 %), Austrálii (+12,61 %) a Rusku (+9,30 %), kde sa voči euru posilnili lokálne meny (forint +14,0 %, real +9,2 %, austrálsky dolár +7,7 %) a kurzový efekt sa sčítava s miestnou infláciou.
Učebnicovým paradoxom zostáva Turecko: turecká líra stratila voči euru 16,2 %, čo je najviac zo všetkých sledovaných mien, ale dvojciferná inflácia vo výške 32,37 % kurzový efekt úplne vymaže, takže eurová cena dovolenky v Turecku medziročne vzrástla o 10,88 %.
Slabšia mena automaticky neznamená lacnejšiu dovolenku: ceny hotelov, leteniek a organizovaných výletov bývajú naviazané na euro alebo dolár, pri all inclusive zájazdoch rozhoduje tvorba cien slovenskej cestovnej kancelárie a presun dopytu do bezpečnejších destinácií môže lokálne ceny ďalej tlačiť nahor.
Náš tip: Multimenová debetná karta XTB (Mastercard, 25 mien vrátane EUR, USD, GBP a CZK) umožňuje cestovateľom mimo eurozóny platiť a meniť za výhodný kurz priamo z mobilnej aplikácie.
A aké sú podrobné výsledky prieskumu k cestovaniu Slovákov?
Kľúčové zistenia pre XTB: Prieskum na vzorke 1 050 respondentov ukazuje jasnú segmentáciu podľa regiónov a veku: Bratislavčania sú mobilnejší, ochotnejší viac minúť a výraznejšie odolávajú zdražovaniu. Naopak, respondenti z iných regiónov sú zdražovaním obmedzovaní viac. Bratislava systematicky vykazuje nadpriemerné výsledky v odolnosti voči cenovým tlakom.
Výdavky na dovolenku? Tretina opýtaných počíta tento rok na dovolenke s vyššími výdavkami, o niečo menej (30,5 %) si myslí, že minie približne rovnako, a len necelých 13 % chce výdavky znížiť. Najmenej tých, ktorí neplánujú dovolenku, je v Bratislave (11 %). Na opačnej strane je Trnavský kraj, kde až 25 % respondentov nemá v plánoch toto leto žiadne cestovanie.
Vplyv zdražovania: Zhruba polovica Slovákov jednoznačne reaguje na zdražovanie pri plánovaní letnej dovolenky: 23 % hovorí, že pôjde na kratšiu dovolenku či do bližšej destinácie, a 26 % si vybralo lacnejšie miesto oddychu. Iba 26 % opýtaných uvádza, že zdražovanie ich plány nijako nezmenilo. Najodolnejší voči zdražovaniu sú Bratislavčania, kde viac ako tretina (35 %) hovorí, že ich dovolenkové plány sa nijako nemenia.
Finančná príprava na tohtoročnú dovolenku: Platba kartou na mieste dominuje (takmer 60 % celkovo). Zvyšok si radšej mení peniaze vopred v banke (22 %) alebo vyberá hotovosť z bankomatov na mieste (takmer 13 %), čo sa môže ukázať pri vysokých poplatkoch za výber ako drahá možnosť. Väčšina Slovákov (60 %) pri výbere dovolenky nezohľadňuje infláciu ani vývoj výmenného kurzu v cieľovej krajine.
Destinácie hlavnej dovolenky
Najpopulárnejšia zostáva európska zahraničná dovolenka (takmer 41 %), nasledovaná dovolenkovaním na Slovensku (takmer 23 %). Do Ameriky či Afriky smeruje 6 % a do Ázie 3 % opýtaných. Takmer desatina sa ešte nerozhodla a ostatní nikam cestovať neplánujú. Najmenej tých, ktorí neplánujú cestovať, je v Bratislave (11 %), najviac v Trnavskom kraji (25 %). Neslovenské dovolenkové destinácie sú pritom u nich na podobnej úrovni ako slovenský priemer, no ľudia z tohto kraja výrazne menej preferujú domácu dovolenku.
* Pozn.: Zber dát realizoval XTB v máji 2026 prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos.
Analýza cien pohonných hmôt: Slovensko a Európa
Na európskom trhu s pohonnými hmotami aktuálne vidíme značnú nervozitu. Veľkoobchodná cena nafty aj benzínu v Európe rastie v porovnaní s obdobím pred začiatkom konfliktu o dve tretiny. Slovenská vláda vyhlásila vo februári 2026 stav ropnej núdze a v marci prijala sériu krátkodobých regulačných opatrení vrátane pevných cien nafty pre zahraničných motoristov a obmedzenia jej predaja, aby stabilizovala zásobovanie trhu. Tieto opatrenia boli zrušené od 8. mája 2026.
Z pohľadu absolútnych cien pohonných hmôt patrí Slovensko k lacnejším európskym krajinám. Naftu máme tretiu najlacnejšiu zo sledovaných krajín. Medziročné tempo zdražovania je u nás pritom jedno z miernejších: benzín zdražel o 15,4 % (desiate najvyššie zdraženie) a nafta o 18,3 % (dvanáste). Pri pohľade na ceny nafty u susedov sa okrem Poľska a Česka oplatí natankovať doma na Slovensku.
| Krajina | Nafta | Benzín | Zdraženie nafty | Zdraženie benzínu |
| Slovensko | 1,648 EUR/l | 1,737 EUR/l | 18,3 % | 15,4 % |
| Česko | 1,584 EUR/l | 1,716 EUR/l | 21,2 % | 26,0 % |
| Nemecko | 1,860 EUR/l | 1,961 EUR/l | 20,7 % | 14,1 % |
| Poľsko | 1,467 EUR/l | 1,418 EUR/l | 10,2 % | 5,5 % |
| Rakúsko | 1,830 EUR/l | 1,735 EUR/l | 24,7 % | 16,6 % |
| Maďarsko | 1,752 EUR/l | 1,687 EUR/l | 21,3 % | 16,0 % |
| Slovinsko | 1,763 EUR/l | 1,719 EUR/l | 20,5 % | 19,0 % |
| Chorvátsko | 1,785 EUR/l | 1,700 EUR/l | 25,6 % | 15,5 % |
| Taliansko | 2,019 EUR/l | 1,952 EUR/l | 26,9 % | 15,3 % |
| Francúzsko | 2,045 EUR/l | 2,063 EUR/l | 32,2 % | 20,9 % |
| Španielsko | 1,649 EUR/l | 1,548 EUR/l | 21,1 % | 6,1 % |
| Portugalsko | 1,872 EUR/l | 1,937 EUR/l | 23,6 % | 20,5 % |
| Grécko | 1,740 EUR/l | 2,064 EUR/l | 18,0 % | 19,2 % |
| Bulharsko | 1,706 EUR/l | 1,530 EUR/l | 44,8 % | 28,5 % |
| Priemer | 1,766 EUR/l | 1,769 EUR/l |
Zdroj: EU Weekly Oil Bulletin, 1. 6. 2026 vs. 2. 6. 2025.
Na diaľničných ťahoch cez Maďarsko si vodiči tradične priplatia, avšak cenové rozdiely pri zjazde mimo diaľničnej siete môžu predstavovať výraznú úsporu (často v rade 10–15 %). Cieľová destinácia státisícov Slovákov, Chorvátsko, si zatiaľ udržuje celkovo priaznivé priemerné ceny, a to aj na diaľniciach, kde sa ceny výrazne nelíšia. Hlavným dôvodom je regulácia cien, ktorá sa priebežne predlžuje. Aktuálne sú ceny benzínu v Chorvátsku (1,700 EUR/l) nižšie ako na Slovensku (1,737 EUR/l).
Medziročné porovnanie nákladov na pohonné hmoty
Model zdražovania počíta s prvým tankovaním na Slovensku (50 litrov), následne s dotankovaním podľa tranzitných krajín a cieľovej destinácie v závislosti od počtu najazdených kilometrov. Výpočty predpokladajú priemernú spotrebu vozidla 7 l/100 km a cestu tam aj späť.
Trasy použité vo výpočte:
- Chorvátsko (Split, 720 km): štart SK → tankovanie v SI a HR
- Poľsko (Krakov, 430 km): štart SK → tankovanie v PL
- Bulharsko (Sofia, 820 km): štart SK → tankovanie v HU a BG
- Taliansko (Rím, 1 130 km): štart SK → tankovanie v IT
- Španielsko (Barcelona, 1 820 km): štart SK → tankovanie v IT, FR a ES
Chorvátsko: Pri ceste Bratislava – Split a späť (cca 1 440 km) spotrebuje vozidlo približne 101 litrov paliva. Nádrž natankovaná na Slovensku pokryje väčšinu cesty, tankovanie prebehne v Slovinsku alebo Chorvátsku. Celkové náklady vzrastú o 24 až 30 EUR v závislosti od typu paliva.
Poľsko: Najnižšie dodatočné náklady – približne 12 až 14 EUR. Krátka trasa (860 km spiatočná) znamená, že SK nádrž pokryje takmer celú cestu a dotankuje sa len minimálne v Poľsku.
Bulharsko: Medziročné navýšenie nákladov dosahuje približne 30 až 40 EUR. Tranzit cez Maďarsko je lacnejší než západoeurópske trasy, no veľká vzdialenosť celkové náklady zvyšuje.
Taliansko a Španielsko: Najvyššie dodatočné náklady spomedzi sledovaných destinácií. Pri Taliansku sa navýšenie pohybuje okolo 40 až 59 EUR, pri Španielsku až 60 až 96 EUR. Kombinuje sa veľká vzdialenosť a drahé pohonné hmoty v Taliansku a vo Francúzsku, kde ceny nafty na diaľniciach často presahujú 2 EUR za liter.
Prinesie leto krízu leteckej dopravy?
Zatiaľ čo nárast cien pohonných hmôt pre automobily (benzín, nafta) sa pohybuje v medziach zhruba 10 až 30 %, skutočný cenový šok tohtoročnej letnej sezóny schytáva letecká doprava. Zásadnú úlohu tu zohráva prudké zdraženie leteckého paliva – kerozínu. Veľkoobchodné ceny vystrelili na zhruba dvojnásobok v porovnaní s obdobím pred začiatkom krízy na Blízkom východe. Zatiaľ sa však nepotvrdili obavy z jeho nedostatku. Európa si vyrába približne 70 % kerozínu vo vlastných rafinériách a región Blízkeho východu sa na importoch podieľa 40 až 75 %. Reálny výpadok okolo 15 % sa darí nahrádzať z iných zdrojov. Čiastočne môžu lietadlá viac tankovať v iných častiach sveta.
Zdvojnásobenie spotovej ceny kerozínu neznamená automaticky zdvojnásobenie ceny letenky. Palivo podľa Medzinárodnej asociácie leteckých dopravcov (IATA) tvorí priemerne zhruba 25 až 30 % prevádzkových nákladov aerolínií. V prípade nízkonákladových aerolínií sa dostávame k 40 percentám.
Veľká časť letných dovoleniek je však v roku 2026 stále pokrytá za staré ceny, a to z niekoľkých dôvodov:
- Hedging: veľkí dopravcovia môžu mať významnú časť spotreby zaistenú. Napríklad Ryanair uvádza 80 % spotreby FY27 zaistených na približne 67 USD/barel, zatiaľ čo easyJet podľa médií kryl 72 % potrieb na najbližších šesť mesiacov. To tlmí okamžitý vplyv spotu.
- Načasovanie nákupu: letenky kúpené s predstihom a už predané kapacity často nesú staršie cenové predpoklady. Neskoré nákupy v hlavnej sezóne dávajú dopravcom väčší priestor premietnuť drahšie palivo.
Porovnanie lietadla a auta
Z porovnania nákladov na pohonné hmoty a ceny leteniek vyplýva, že nás medziročne nečaká žiadny extrémny nárast cien. Náklady na rodinnú dovolenku by z pohľadu cien energií mali vzrásť o jednotky desiatok eur.
Pri rozhodovaní slovenských turistov pre letné mesiace 2026 jasne vyplývajú nasledujúce finančné trendy:
- Dovolenka autom: Zdražie pre priemernú rodinu v rade niekoľkých desiatok eur za samotnú cestu (kombinácia drahšieho paliva a poplatkov za diaľničné známky a mýto – Maďarsko, Chorvátsko). Ekonomickou výhodou pozemnej cesty však zostáva skutočnosť, že náklady sa rozpočítavajú na celú posádku vozidla. Pre štvorčlennú rodinu tak priemerný čistý nárast nákladov na dopravu po zemi predstavuje približne 5 až 15 EUR na osobu.
- Dovolenka letecky: Tu je inflačný efekt silnejší, pretože zdraženie kerozínu a zavedenie palivových príplatkov zasahuje každú jednu letenku samostatne. Pri štvorčlennej rodine smerujúcej napríklad do Grécka, Turecka či Egypta môže len na účet geopolitického zvýšenia ceny kerozínu narásť rodinný rozpočet na letenky o 120 až 200 EUR, a to v závislosti od dopravcu a vzdialenosti. Prax sa však môže výrazne líšiť destináciu od destinácie. Niektoré prevažne krátke lety nemusia zdražieť vôbec, iné lety, ktoré navyše mohli byť pre situáciu na Blízkom východe presmerované, môžu byť drahšie o mnoho desiatok eur.
Výhľad na leto a budúci rok
Budúci vývoj situácie na trhu s ropou ani palivami nikto nepozná, ale vysoké ceny už svoje škody napáchali. Ceny tohtoročnej dovolenky by mali zostať relatívne priaznivé, avšak zotrvačnosť cenového vývoja neprospeje výhľadu na ďalší rok.
Aj v prípade stabilizácie situácie na Blízkom východe už k rastovému impulzu došlo a vyššie náklady sa premietajú a budú premietať do cien. Napríklad aerolinky si budú ceny leteckého paliva na budúcu sezónu fixovať nákupom drahších kontraktov a zvýšené náklady sa v cenách pre spotrebiteľov budú musieť prejaviť. Prenos do cien pohonných hmôt je však oveľa priamočiarejší a z tohto pohľadu nemožno vylúčiť ani pokles cien benzínu a nafty zo súčasných hodnôt. Tu je prehľad scenárov, ktoré môžu v najbližších mesiacoch nastať. Stanovenie pravdepodobností ich naplnenia by sa však mohlo ukázať ako príliš trúfalé.
| Vplyv | Vplyv na palivá | Interpretácia |
| Deeskalácia a obnovenie plynulej logistiky (POZITÍVNY) | Ceny ropy a produktov postupne klesajú, pumpy reagujú s oneskorením. Letenky v hlavnej sezóne zostávajú odolnejšie, pretože kapacita je z veľkej časti predaná. | Vplyv na auto slabne; pri letenkách môže zostať vyššia cenová hladina pri neskorých nákupoch. |
| Napätý status quo (NEUTRÁLNY) | Ceny zostávajú volatilné. Najcitlivejšia zostáva nafta a kerozín pre rozkolísanosť ich cien a problémy v dopravnej logistike. | Zvýšenie ceny za palivo do auta sa môže hýbať v centoch za liter; letenky zdražievajú selektívne podľa dopravcu a termínu. |
| Nová eskalácia / dlhšie obmedzenie Hormuzského prielivu (NEGATÍVNY) | Trh začne oceňovať fyzický nedostatok a riziko výpadkov. Kerozín a nafta môžu zdražievať výraznejšie ako benzín. | Najväčšie riziko je pre ceny leteniek, kapacity a menej zaistených dopravcov; pri autách by citeľne vzrástli náklady na dlhších trasách. |
Kam sa Slovákom platiacim v eurách oplatí tento rok vycestovať?
Slováci budú aj tento rok podľa všetkého baliť veľké kufre na ďaleké cesty. Spomedzi sledovaných krajín vychádza pre dovolenkárov s príjmami v eurách v porovnaní s minulým rokom najlepšie Japonsko a Južná Kórea. Zlacneli aj dovolenky na Novom Zélande, Taiwane a v Kanade. Tieto destinácie však zostávajú pre slovenských turistov skôr okrajové.
Oproti minulému roku, naopak, výrazne zdraželo Maďarsko, Brazília a Austrália. Drahšie bude aj Turecko, kde síce pokračuje oslabovanie meny, ale zároveň vysoká inflácia tento efekt vymazáva. Mierne zdraženie uvidíme v Spojenom kráľovstve, vo Švédsku, v USA a aj u susedov v Českej republike.
Vyššie je možné pozrieť si vývoj zmeny spotrebného koša v eurovom vyjadrení. Tá je vypočítaná ako súčin medziročnej zmeny lokálnych spotrebiteľských cien a medziročnej zmeny kurzu voči euru. Kurz je vyjadrený ako EUR za jednotku zahraničnej meny. Kladná hodnota znamená zdraženie koša pre slovenského turistu, záporná hodnota jeho zlacnenie. Pri Slovensku je kurzový efekt nulový. Dáta sú zbierané k 5. júnu 2026.
Graf, samozrejme, nie je odporúčaním na návštevu. Ukazuje, ako sa zmenila cenová hladina a kurz vo vybraných destináciách. Neporovnávame absolútne ceny dovolenky, ktoré budú pravdepodobne vyššie v exotických destináciách v porovnaní so susednými krajinami, ale porovnávame percentuálne zmeny situácie v kontexte inflácie a vývoja kurzu eura voči menám v týchto destináciách.
Zmena kurzu zahraničných mien voči euru
Nasledujúci graf ukazuje zmenu kurzu voči euru. Respektíve zmenu eurovej ceny zahraničnej meny. Kladné číslo znamená, že zahraničná mena zdražela a euro sa oslabilo. Naopak, ak vidíme zápornú hodnotu, zahraničná mena zlacnela a euro sa posilnilo.
Voči euru najviac strácala turecká líra, japonský jen a juhokórejský won. Ďalej strácal taiwanský dolár, novozélandský dolár, kanadský dolár a britská libra. Vidíme teda, že euro sa voči väčšine mien v sledovaných krajinách posilňovalo, čo tlačí náklady na dovolenky v daných destináciách smerom nadol.
Napriek tomu nájdeme krajiny, respektíve meny, voči ktorým euro stratilo. Najviac sa posilňoval maďarský forint, brazílsky real a austrálsky dolár. Mierne sa posilňoval aj ruský rubeľ. Tu je však nutné dodať, že vychádzame z oficiálnych štatistík o menových kurzoch, ktoré nemusia nevyhnutne odrážať „skutočnú” cenu rubľa. V mnohých krajinách vrátane Ruska existujú obmedzenia na výmenu rubľa za zahraničné meny. Za oficiálny kurz preto často nevymeníte. Na neoficiálnych trhoch je rubeľ výrazne slabší.
Medziročná miera inflácie vo vybraných krajinách
Posledný graf ponúka porovnanie vývoja medziročnej inflácie k aprílu 2026 v jednotlivých rokoch. Veľmi zjednodušene nám graf ponúka pohľad na medziročný rast cien bežného spotrebiteľského koša. Z pohľadu na aprílovú infláciu jednoznačne vyčnieva Turecko, ktoré už takmer desať rokov (s výnimkou v septembri a októbri 2019) bojuje s dvojcifernou infláciou. Ani výrazné oslabenie tureckej líry tak neprekonalo silný rast cien v Turecku. Medziročná miera inflácie za apríl 2026 je už ovplyvnená vojnou v Iráne, ktorá tlačí ceny energetických komodít a následne všetkého tovaru a služieb smerom nahor.
Je preto potrebné počítať s tým, že miera inflácie v sledovaných krajinách v ďalších mesiacoch porastie a môže kulminovať práve počas letných mesiacov, keď významná časť turistov vyrazí na svoju dovolenku. Je však pravda, že niektoré krajiny sa s inflačnými tlakmi minimálne počas apríla popasovali lepšie ako iné. Najnižšia miera inflácie bola vo Švédsku a Švajčiarsku. Nasledovalo Japonsko a Taiwan.
Prečo slabšia mena a nižšia inflácia automaticky neznamenajú lacnejšiu dovolenku?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ak sa mena obľúbenej turistickej destinácie voči euru oslabuje, dovolenka v danej krajine by mala automaticky zlacnieť. V praxi to však neplatí vždy. Typickým príkladom je Turecko, kde sa turecká líra dlhodobo výrazne oslabuje, ale zároveň v krajine pretrváva vysoká inflácia. Tá zvyšuje ceny tovarov a služieb v miestnej mene, takže časť kurzového efektu sa môže rýchlo vymazať.
V turistických destináciách navyše často neplatí, že by ceny boli určované výlučne v lokálnej mene. Hotely, letenky, organizované výlety alebo ďalšie služby pre zahraničných návštevníkov bývajú v mnohých prípadoch naviazané na euro alebo dolár. Slabšia lokálna mena v cieľovej destinácii sa preto nemusí plne premietnuť do konečnej ceny, ktorú slovenský turista zaplatí.
Významnú úlohu zohráva aj dopyt. Ak zostáva záujem turistov o danú destináciu vysoký, hotely, cestovné kancelárie ani lokálni poskytovatelia služieb nemajú silný dôvod výrazne zlacňovať. V hlavnej sezóne a v populárnych prímorských letoviskách tak môžu ceny zostať vysoké napriek oslabeniu domácej meny. Tento efekt zvýrazní problémy na Blízkom východe, kde mnoho turistov prehodnotí svoju plánovanú destináciu a bude voliť bezpečnejší región, čo posilní dopytové tlaky a môže tamojšie ceny ďalej tlačiť nahor.
Dôležité je aj rozlišovať typ dovolenky. Pri individuálnom cestovaní sa turista viac stretáva s miestnymi cenami, platí za reštaurácie, dopravu, vstupy, služby alebo nákupy. Pri all inclusive zájazdoch je väzba na lokálne spotrebiteľské ceny slabšia. Pre výslednú cenu zájazdu je v takom prípade často dôležitejšia tvorba cien cestovnej kancelárie, ceny ubytovacích kapacít, leteckej dopravy, marže, konkurenčné prostredie alebo nákladový vývoj na Slovensku.
Ďalej je potrebné dodať, že turisti, ktorí si kúpili dovolenku pred začiatkom vojny v Iráne, nemusia plne pocítiť rast cien energií a vyššiu mieru inflácie, pretože majú zájazd a službu zaplatené ešte za predvojnovú cenu.
Ďalšie limity nášho porovnania sú:
- Spotrebiteľská inflácia nezodpovedá presne turistickému košu.
- Turistické oblasti majú zvyčajne iné ceny ako zvyšok krajiny.
- Je použitý stredový kurz, ktorý nezohľadňuje poplatky a prirážky bánk, zmenární a ďalších finančných inštitúcií, kde exotické meny majú zvyčajne vyšší spread.
- Pri krajinách mimo EÚ sú ťažšie porovnateľné inflačné dáta pre odlišnú metódu zberu a výpočtu.
Výdavky pri cestovaní pomôže znížiť eWallet
Nech už sa cestovatelia vydajú kamkoľvek mimo eurozóny, je dobré dbať na to, aby platili a menili peniaze čo najvýhodnejším kurzom a s minimálnou námahou. Umožňujú to napríklad elektronické peňaženky a multimenové karty. Mobilnú peňaženku a kartu s viacerými menami ponúka aj spoločnosť XTB v aplikácii, a to už viac ako rok aj na Slovensku. Investori tak môžu bez námahy spravovať svoje investície aj platby jediným kliknutím vďaka eWallet.
Virtuálna debetná karta XTB vydaná na základe licencie Mastercard spoločnosťou DiPocket UAB (inštitúcia elektronických peňazí registrovaná Litovskou centrálnou bankou) umožňuje bezhotovostné platby v obchodoch, mobilné transakcie a bezkontaktné výbery hotovosti z bankomatov po celom svete.
Možno ju pridať do peňaženiek Apple Pay a Google Pay. V budúcnosti budú mať investori možnosť požiadať aj o doručenie fyzickej karty. Multimenová karta v súčasnosti umožňuje transakcie až v 25 rôznych menách vrátane EUR, USD, GBP, PLN, RON, CZK či HUF. Peňaženka a okamžité prevody medzi všetkými účtami XTB sú bezplatné. Investori si môžu jednoducho vymieňať meny kedykoľvek podľa potreby.
Autorský tím analytikov XTB: Pavel Peterka, Jiří Tyleček, Ondrej Greguš
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash
