Slovenské mestá očami detí a srdcom poetky. Tatiana Kubišová, dlhoročná majsterka slova a autorka trefných aforizmov, prichádza s unikátnou novinkou Miesto v meste. V hravej knihe spája 67 slovenských miest s objavovaním detských emócií a vlastnej identity. Nazrite s nami do sveta, kde každé mesto rozpráva svoj vlastný, vtipný príbeh. A len pripomíname, že pri knihe sa zabavia nielen deti!
„Pri Bratislave som si pomohla naším vlastným rodinným príbehom o električkách, ktorým sme s mladším synom dávali mená. V Nitre je zase postavička na počesť mojej starej mamy, ktorá sa rada obliekala do trblietavých šiat,“ hovorí autorka knihy. V rozhovore sa však dozviete oveľa viac.
Novinka Miesto v meste je hravá kniha plná vtipných básní a ilustrácií, ktorá deti sprevádza naprieč mestami Slovenska a zároveň ich učí vnímať vlastné emócie, identitu aj svoje miesto pod slnkom. O tom, prečo ju napísala, ako vznikali jednotlivé kapitoly a prečo je dôležité spomaliť v dobe plnej obrazoviek, sme sa porozprávali s autorkou Tatianou Kubišovou.
Čo sa v rozhovore dozviete?
- Že Slovensko je ako detektívka a každé mesto má svoj vtipný príbeh a každé dieťa svoje miesto.
- O električkách s menami a o tom, prečo sa nebáť nálepiek?
- Namiesto obrazoviek modrotlač a gitary: Ako naučiť deti milovať svoje mesto aj seba? A mnoho iných užitočných a vtipných informácií.
Kniha je skutočne originálna, vtipná a deťom a nielen im sa určite zapáči. Čo bolo impulzom, že si sa rozhodla takéto niečo napísať?
Už dlhšie som túžila napísať knihu, ktorá deti prirodzene privedie k sebapoznávaniu a zároveň pomôže zjemniť nálepkovanie, ktoré si na Slovensku často dávame. Verím, že recept na šťastie spočíva v tom, keď robíme to, čo nám prináša radosť a dáva zmysel. A keďže nikto z nás nie je ostrov, pocit spokojnosti úzko súvisí aj s tým, kde žijeme a akú komunitu tvoríme. Práve preto som sa rozhodla predstaviť deťom nielen rôznych ľudí, ale aj krajinu, ktorá ich obklopuje.
V čom je teda iná ako bežné tituly o Slovensku pre deti?
Nie je to klasická encyklopédia ani atlas. Každé mesto má svoj vlastný veršovaný príbeh, ilustráciu plnú skrytých detailov a slovnú hračku, ktorá rozosmeje čitateľov. Nájdete v nej dominanty, erby, mapy a zábavné indície, takže čítanie sa mení na detektívne dobrodružstvo. Najmä však ožívajú postavičky s tradičnými aj trochu bizarnými záľubami. Všetky však robia to, čo ich napĺňa. A v tom je posolstvo, že každý má talent robiť svet krajším.
Takže deti cez príbehy nielen spoznávajú Slovensko, ale aj samé seba?
Presne tak. Príbehy sú navrhnuté tak, aby v deťoch podporili sebapoznanie, empatiu a zvedavosť. Cez pozorovanie druhých deti prirodzene rozmýšľajú aj o sebe. Navyše ich v dnešnej uponáhľanej dobe plnej rýchlych videí učí pozrieť sa na svet vedome.
Miesto v meste vnímam tiež ako pozvánku pre rodičov a deti zastaviť sa, všímať si malé radosti, ľudí okolo a rozprávať sa o tom, čo nás baví či čo by sme chceli vyskúšať. Ľudia v každom meste v knihe hľadajú odpoveď na jednoduchú otázku: čo z nás robí dobrých, zvedavých a láskavých? A nevylučuje sa to s tým, že sa môžu občas aj mýliť.
Máte v knihe obľúbené príbehy z konkrétnych miest?
Vymyslieť 67 rôznych situácií bola výzva. Pri Bratislave som si pomohla naším vlastným rodinným príbehom o električkách, ktorým sme s mladším synom dávali mená. V Nitre je zase postavička na počesť mojej starej mamy, ktorá sa rada obliekala do trblietavých šiat. V Púchove som sa inšpirovala známym modrotlačiarom, v Spišskej Novej Vsi skupinou historického šermu JAGO, v Sobranciach Múzeom gitár alebo v Kežmarku krúžkom Mladý rybár.
Máme tu deti, dospelých aj seniorov, ľudí s telesným postihnutím aj inej národnosti. A taktiež so štandardnými záľubami, ale aj podivínov, ktorí chovajú v byte ustrice alebo zaspávajú pri vysávači.
Z textov aj ilustrácií cítiť veľa ľudskosti. Bola to zámerná reakcia na dnešnú polarizovanú dobu?
Určite áno. Kniha vznikala v čase, keď je spoločnosť presýtená rozdeľovaním a nálepkovaním. Ja som chcela ukázať pestrosť Slovenska ako hodnotu. Aby deti videli rôznych ľudí – pracovitých, tvorivých, vtipných, trpezlivých – a chápali, že každý z nás je iný, a to je fajn.
Venujete sa aj pacientskej komunite a napísali ste aj prvú detskú knihu o zriedkavých chorobách Štikrafa a iné zriedkatká. Ako sa to premietlo do knihy? Spojiť takú vážnu tému s deťmi asi nie je jednoduché, ale napriek tomu sa vám to podarilo briliatne.
Každá skúsenosť nás ovplyvní. A k otázkam fyzického zdravia neoddeliteľne patrí aj duševné zdravie. A presne o to ide v novej knihe. Pocit radosti vzniká totiž vtedy, keď nie sme pasívni. Preto sú v knihe postavičky, ktoré niečo robia: tvoria, športujú, fotia, starajú sa o mesto, varia, pomáhajú. Cez ne deti vidia, že dobrá nálada pramení z činnosti. Život má vtedy zmysel.
Pre koho je kniha určená?
Pre deti od 2 do 10 rokov, ale úprimne poviem, že veľmi baví aj rodičov. Je vhodná na spoločné večerné čítanie, do škôlok, škôl, knižníc, centier voľného času. Je to kniha, ku ktorej sa deti rady vracajú, lebo zakaždým nájdu nový detail, vtip alebo indíciu. A zároveň ich trochu poštuchne k premýšľaniu nad tým, aké je ich miesto v meste.
Čo by ste si želali, aby si deti z knihy odniesli?
Aby pochopili, že svet je pestrý a krásny, plný láskavých a tvorivých ľudí. Aby v sebe objavili radosť z pozorovania aj radosť z konania. A aby spoznali Slovensko nielen podľa máp, ale podľa príbehov. A že je úplne jedno, či človek žije na západe alebo na východe krajiny. Spája nás ľudskosť a fakt, že spoločnosť tvoríme iba spoločne. Čím sme spokojnejší ako jednotlivci a prispejeme tým k súdržnosti komunity, o to je zdravšia.
