Hľadáte tip na predĺžený víkend alebo rýchly city break uprostred týždňa (ako my) s príjemným rozpočtom, ktorý vám však ponúkne svetovú atmosféru? Naším cieľom sa stala poľská metropola Varšava. Ukázalo sa, že je to dokonalý mix bohatej histórie, modernej architektúry a skvelého jedla. Tu sú naše zážitky z mesta, ktoré sme prešli krížom-krážom. Veď hneď prvý deň sme stihli urobiť vyše 30-tisíc krokov a viac ako 20 kilometrov po vlastných.
Ubytovanie priamo v centre diania
Naša cesta začala na letisku v Bratislave. Vďaka nízkonákladovým leteckým spoločnostiam sa nám podarilo uchmatnúť letenky doslova za pár eur. Za cenu jedného lepšieho obeda v našom hlavnom meste sme sa tak o necelú hodinu ocitli v Poľsku. Skvelá voľba padla aj na ubytovanie. Zarezervovali sme si Movo Old Town Apartments priamo v historickom srdci Varšavy. Bývať v centre malo obrovskú výhodu – všetko dôležité sme mali na dosah ruky a ráno nás už vítala atmosféra starobylých uličiek hneď, ako sme vyšli von.
Náš tip: Cena za ubytovanie pre dvoch na dve noci sa vošla do rozpočtu 150 eur. Tentoraz sme boli nadmieru spokojní, pretože sme mohli kedykoľvek odbehnúť na apartmán a rovnako z neho vyjsť priamo do centra diania (kúsok sme mali námestie s podnikmi, kde podávajú jedlo do 22:00 hod.).
Zaujímavosť: Kostol na fotke vyššie je preslávený najmä tým, že v jednom z jeho pilierov je uložené srdce hudobného skladateľa Fryderyka Chopina.
Deň 1: Od historických uličiek až nad oblaky
Prvý deň patril spoznávaniu samotného jadra Varšavy. Keďže sme mali ranný let, stihli sme všetko. Už o desiatej sme boli v meste a obzerali sa, ktorým smerom sa vyberieme (ubytovanie sme mali až od 15:00 hod., ale našťastie sme mali so sebou len malý ruksak, ktorý nám počas chodenia neprekážal).
Varšavské Staré Mesto (Stare Miasto) je fascinujúce najmä tým, že bolo po druhej svetovej vojne takmer úplne postavené nanovo z trosiek – a dnes je zapísané v UNESCO. Počas prechádzky sme nakukli do niekoľkých nádherných kostolov, ktoré dýchali pokojom. Naším plánom bolo navštíviť aj ikonický Kráľovský hrad (Zamek Królewski). Obrovské zástupy ľudí a nekonečné rady pred pokladňami (na druhý deň tiež) nás však odradili, takže sme si jeho majestátnosť obzreli aspoň z vonku.
Namiesto toho sme sa vybrali za modernou tvárou mesta. Zamierili sme k slávnemu Palácu kultúry a vedy. Nasadli sme do legendárneho rýchlovýťahu, ktorý nás v priebehu niekoľkých sekúnd vyviezol na vyhliadkovú terasu. Výhľad stál za to – celú Varšavu, kde sa striedajú historické strechy s modernými mrakodrapmi, sme mali ako na dlani.
Zaujímavosť: Dominanta Varšavy (na fotkách vyššie) vznikala v rokoch 1952 až 1955 pod taktovkou architekta Leva Rudneva. Ten pri návrhu skombinoval estetiku moskovských mrakodrapov, známych ako Sedem sestier, s tradičnými prvkami poľskej historickej architektúry. Stavba bola realizovaná z iniciatívy Jozefa Stalina a oficiálne prezentovaná ako dar Sovietskeho zväzu poľskému národu.
Milujete jedlo? Ste tu správne!
Deň sme zakončili príjemnou prechádzkou popri rieke Visla a, samozrejme, testovaním lokálnej gastronómie. Tú sme ochutnávali počas nášho pobytu viackrát. Poľská kuchyňa nás očarila. Navštívili sme miestne reštaurácie a tradičné pirohy boli vynikajúce.
Deň 2: Dejiny a magická atmosféra
Druhý deň sme venovali dôležitej kapitole varšavských dejín. Naším prvým cieľom bolo POLIN Múzeum histórie poľských Židov, ktoré stojí na mieste bývalého varšavského geta. Moderná a architektonicky úchvatná budova ukrýva silné príbehy. Na múzeum si vyčleňte minimálne dve hodiny, ale v pohode tu môžeme stráviť aj celé dopoludnie/popoludnie. Pri jednotlivých častiach prehliadky sú k dispozícii aj filmy (aj v češtine), ktoré nám dovolili nahliadnuť do dejín ešte viac.
Po ceste do múzea sme videli aj Pamätník Varšavského povstania, ktorý sa nachádza na námestí plac Krasińskich priamo pred modernou budovou Najvyššieho súdu. Monument bol odhalený v roku 1989 a pripomína hrdinský boj poľského odboja proti nacistickým okupantom v roku 1944. Skladá sa z dvoch hlavných častí: Menšia časť v popredí (bližšie na fotke) zobrazuje vojakov a kňaza, ako zostupujú do kanalizačného poklopu. Kanály vtedy slúžili ako dôležitá úniková cesta a priamo na tomto námestí bol jeden zo skutočných vstupov do varšavského podzemia. Väčšia časť na schodoch zachytáva skupinu povstalcov vybiehajúcich spod rúcajúcej sa steny.
Náš gastro tip: Po skončení prehliadky múzea sme sa zastavili v reštaurácií, ktorá je priamo v budove. Názov „Warsze“ odkazuje na historický názov Varšavy v jazyku jidiš. Reštaurácia prezentuje moderný pohľad na tradičnú židovskú, izraelskú a starú varšavskú kuchyňu z prelomu 19. a 20. storočia. Kuchyňa spája aškenázske tradície s prvkami Blízkeho východu. Ponúka výborný hummus bar, tradičnú šakšuku, polievku z červenej šošovice, tabaqah, ale aj lokálne variácie ako pirohy s kuriatkami (Pierogi z kurkami) či tradičný dezert Pascha alebo. Výhodou je bohaté zastúpenie vegetariánskych a vegánskych jedál, mali sme vynikajúcu šošovicovú a karfiolovú polievku a baklažánové palacinky so šalátom.
Z múzea sme sa presunuli na Starý židovský cintorín (Cmentarz Żydowski) na ulici Okopowa 49/51 v štvrti Wola. Vstupné bolo symbolických 20 zlotých na osobu (v prepočte necelých 5 eur). Toto miesto musíte určite vidieť, ak budete vo Varšave. Starobylé náhrobky zarastené brečtanom, ticho a všadeprítomný pokoj vytvorili tajomnú atmosféru. S rozlohou 33 hektárov ide o jeden z najväčších židovských cintorínov v Európe a na svete. Odhaduje sa, že je tu pochovaných viac ako 200 000 ľudí.
Mimochodom, tento cintorín je stále funkčný a židovská komunita ho na pohreby využíva dodnes. Výnimočný je aj tým, že Varšava mala pred vojnou druhú najväčšiu židovskú populáciu na svete po New Yorku. Na cintoríne tak vedľa seba ležia chudobní ľudia, slávni rabíni, umelci, spisovatelia aj bohatí priemyselníci, ktorí mali prepychové rodinné hrobky pripomínajúce antické chrámy. Taktiež je tu pochovaný aj Marek Edelman, posledný vodca povstavania vo varšavskom gete. Po vojne bol vojne uznávaným kardiológom v Lodži a hoci bol sekulárny Žid a antisionista, pričom sa rozhodol natrvalo zostať v Poľsku a neodísť do Izraela, bol pochovaný s najvyššími štátnymi poctami.
Janusz Korczak bol poľsko-židovský lekár, spisovateľ a revolučný pedagóg. Celý svoj život zasvätil právam detí a vo Varšave viedol pokrokový sirotinec pre židovské deti. Keď nacisti počas likvidácie varšavského geta nariadili deportáciu detí zo sirotinca do tábora Treblinka, Korczakovi ponúkli milosť. On ju však rázne odmietol a zostal s deťmi do poslednej chvíle.
Vedeli ste, že…
…podľa židovskej tradície sa na hroby namiesto kvetov ukladajú kamene ako trvalý symbol spomienky a úcty, ktorý na rozdiel od kvetov nikdy nezvädne. Okrem nich tam ľudia často nechávajú aj plyšové hračky na pamiatku zavraždených detí.
Posledné pamiatky
Zo židovského cintorína sme sa vrátili naspäť do centra. V horúčave sme kráčali medzi bytovkami a rozmýšľali sme aj nad tým, že si vezmeme autobus alebo električku, ale zvíťazla túžba urobiť čo najviac krokov. Prešli sme sa parkom, pozreli sme si budovy, ktoré sme predtým obišli a vrátili sme sa na ubytovanie na hodinový oddych. Večer sme zakončili opäť v Starom meste, ochutnali sme palacinky, ich obľúbené zapekanky či falafel s kyslou kapustou (zvláštna, ale veľmi chutná kombinácia). Nakúpili sme magnetky, pozreli sme si atmosféru na námestí, posledné výhľady a posteľ, lebo ráno nás už čakal let domov.
Zaujímavosť: Bronzová socha z roku 1830 zobrazuje slávneho poľského astronóma Mikuláša Koperníka, ako drží v ruke astroláb (astronomický prístroj) a kružidlo. Na dlažbe pred pamätníkom je bronzová plastika znázorňujúca Koperníkov heliocentrický model vesmíru so Slnkom v strede a obežnými dráhami planét.
Varšava sa dá zvládnuť aj bez MHD
Ak sa do Varšavy chystáte, máme pre vás jednu zásadnú radu: vezmite si dobrú obuv. My sme celú túto trasu – od pamiatok, cez múzeá až po breh rieky – absolvovali výhradne pešo. Spolu sme tak za dva dni nachodili približne 55-tisíc krokov. Neľutujeme ani otlaky, bol to ten najlepší spôsob, ako nasať skutočný rytmus mesta.
TIP na záver: Z letiska sa pohdlne a pomerne lacno dostanete do mesta aj Boltom. Premáva aj MHD, my sme však volili pohodlnejšiu alternatívu. (Pozn. red.: Na letisko nás jazda stála 30 zlotých).
Autor: Martina Baumann, foto: M.B.
