Nepostrádateľný kúsok každej kuchyne – bez panvice sa pri varení len ťažko zaobídeme. Siahame po nej pri príprave ranných vajec, rýchleho obeda aj vo chvíli, keď chceme mäsu dopriať dokonale prepečenú kôrku. Pozor ale! Zďaleka pritom neplatí, že jeden typ zvládne všetko. Panvice sa okrem veľkosti, hmotnosti či výšky okraja líšia aj materiálom, povrchom a tým, na aký spôsob varenia sa najlepšie hodia. Ako sa v ich ponuke vyznať? Kedy sa oplatí staviť na nerezovú oceľ? A čomu venovať pozornosť pri keramických variantoch?
Vyberajte podľa využitia a svojich osobných preferencií
Pri výbere panvíc je najlepšie začať pri tom najpodstatnejšom – čo a ako často v kuchyni pripravujete. Pokiaľ sa u vás najčastejšie chystajú vajcia, palacinky alebo rýchle zeleninové prílohy, bude vám vyhovovať trochu iný typ ako niekomu, kto sa pravidelne púšťa do steakov, dusených zmesí či hustých omáčok. Práve preto je dobré sledovať nielen dizajn, ale hlavne tvar, veľkosť a účel. Tvar panvice pritom súvisí nielen so štýlom varenia, ale aj s miestom, ktoré jej môžete doma venovať. V prípade, že v kuchyni bojujete s priestorom, dajte prednosť praktickým modelom s odnímateľnou rukoväťou.
Dôležitú úlohu zohráva aj výška okraja, priemer a celková hmotnosť. Nízky okraj oceníte pri rýchlom vyprážaní a jednoduchom obracaní, vyššie naopak prídu vhod vo chvíli, keď do pokrmu postupne pridávate ďalšie ingrediencie, varíte pod pokrievkou alebo sa púšťate do „one pot“ pokrmov. „Za univerzálnu voľbu možno považovať panvicu s priemerom 26 až 28 cm, ktorá bez ťažkostí pokryje väčšinu bežných potrieb domáceho varenia. Menšie modely sú vhodné skôr na prípravu jednotlivých porcií alebo raňajkových pokrmov, zatiaľ čo väčšie panvice ocenia predovšetkým domácnosti, v ktorých sa varí pre viac osôb,“ popisuje Miloš Staněk, spoluzakladateľ a spolumajiteľ Potten & Pannen – Staněk. Nezabúdajte ani na hmotnosť. Ťažšie modely vynikajú rovnomerným rozvodom tepla a schopnosťou udržať vysokú teplotu po dlhšiu dobu, zatiaľ čo ľahšie varianty oceníte najmä pri každodennom používaní, kedy záleží aj na jednoduchej manipulácii. A koľko ich v kuchyni teda mať? Všeobecne sa odporúčajú 3 základné typy – univerzálne s priemerom 26 až 28 cm, hlbšie na prípravu omáčok, cestovín alebo zmesí a palacinková s nízkym okrajom. Počet je však individuálny, vždy je dôležité riadiť sa predovšetkým vlastnými preferenciami.
Priľnavá alebo nepriľnavá?
Akonáhle máte jasno, aké základné parametre by mala panvica spĺňať, prichádza na rad výber vhodného povrchu. Základné delenie je pritom jednoduché – voliť môžete medzi nepriľnavými a priľnavými modelmi, z ktorých každý ponúka trochu iné vlastnosti a výhody.
Nepriľnavé panvice sú ideálnou voľbou na prípravu jedál, ktoré majú sklon sa ľahko prichytávať. Skvele sa tak hodí na vajcia, palacinky, lievance, ryby, morské plody, kuracie či mleté mäso, ale aj na zeleninu, ryžu alebo rezance. Ich veľkou prednosťou je hlavne možnosť varenia s minimálnym množstvom tuku. Moderné nepriľnavé povrchy dnes navyše ponúkajú množstvo technologických vylepšení. Napríklad keramické varianty, medzi ktoré patrí aj Thermolon™ od GreenPan, zaujmú ľahkým čistením, dobrou odolnosťou proti poškriabaniu a zloženiam bez PFAS, PFOA, olova a kadmia. GreenPan zároveň pracuje aj s technológiou APEX, ktorá spája nepriľnavosť s lepším opečením a chrumkavejším výsledkom.
Prakticky poňaté sú aj modely Woll Eco Lite QXR, ktoré vsádzajú na nižšiu hmotnosť a recyklovaný hliník, zatiaľ čo značka Zwilling ponúka povrch Duraslide Ultra, teda odolnejšiu trojvrstvovú nepriľnavú úpravu s jednoduchou údržbou. Špeciálnu kategóriu potom tvoria titánové a tvrdené nepriľnavé povrchy, ktorých hlavnými benefitmi sú vysoká odolnosť a dlhá životnosť. Je však potrebné počítať s tým, že nepriľnavé panvice vyžadujú šetrnejšie zaobchádzanie – nie sú ideálne pre kovové náčinie ani umývanie v umývačke, pretože narušenie povrchu môže časom viesť k strate nepriľnavých vlastností.
Priľnavé varianty zase zahŕňajú nerez, liatinu, uhlíkovú oceľ a meď. Práve tieto materiály ocení každý, kto očakáva prácu pri vyšších teplotách, výrazné opečenie a poctivý výpek, ktorý tvorí základ chutných omáčok a intenzívnejšej chuti mäsa. Sú mimoriadne odolné, znesú aj kovové náčinie a pri správnom používaní vydržia v kuchyni aj roky. Nerezová oceľ je skvelou voľbou najmä na dynamickú prácu s teplotou. Typickým príkladom sú modely Zwilling PRO s technológiou SIGMA Clad alebo Mauviel 1830 M’Cook, s uplatnením aj v profesionálnej kuchyni.
Samostatnú pozornosť si zaslúžia aj titánové panvice, ktoré sú symbolom modernej kuchynskej technológie a spájajú nízku hmotnosť, vysokú odolnosť a pohodlné varenie s minimom tuku. Práve u nich je ale dobré rozlišovať medzi skutočne kvalitným spracovaním a lacnejšími výrobkami, ktoré sa ako titánové iba tvária, v skutočnosti však ponúkajú len bežný tvrdený nepriľnavý povrch. „Príkladom dôrazu na technológiu a precíznu výrobu je značka WOLL, ktorej panvice sú ručne odlievané v Nemecku do špeciálnych foriem a opatrené extra silným dnom s výbornými termoakumulačnými vlastnosťami,“ vysvetľuje výhody Miloš Staněk. Či už nakoniec siahnete po keramike, hliníku, medi alebo liatine, správny výber je len polovica úspechu – aby panvica skutočne slúžila dlhé roky, je potrebné sa o ňu pravidelne starať.
Šetrný prístup vyhráva!
Všeobecne sa oplatí staviť na ručné umývanie, šetrný prostriedok a mäkkú hubku. Po uvarení je pritom dobré nechať panvicu chvíľu odmočiť, aby zvyšky jedla povolili a išli ľahko odstrániť bez zbytočne drsného čistenia. Samozrejmosťou by malo byť aj dôkladné osušenie.
Ďalšie zaobchádzanie už závisí od konkrétneho materiálu. Nepriľnavé povrchy nemajú rady prehrievanie nasucho, už spomínané kovové náčinie ani umývačku riadu. Nerez a meď sú v tomto smere o niečo odolnejšie, aj u nich ale zohráva zásadnú úlohu správne rozohriatie a práca s teplotou. Dôležité je myslieť aj na vhodnú starostlivosť pri prvom použití. Napríklad u panvíc Woll sa odporúča rozohrievať tuk pomaly a nikdy ju neschladzovať studenou vodou.
Liatinové modely, ako tie od francúzskej značky Staub, je zase vhodné najprv umyť, zahriať, potrieť tukom, nechať vychladnúť a prebytok zotrieť. Prečo? Liatina môže pri kontakte s kyslými potravinami meniť farbu, určite sa preto nebojte tento postup čas od času zopakovať. U panvíc skrátka platí jednoduché pravidlo – keď viete, čo im svedčí, odmení sa vám spoľahlivým výkonom, dlhou životnosťou a radosťou z každého varenia.
Foto: Potten & Pannen – Staněk
